Eleanor („Ellie“) Smealová je jedna z najznámejších postáv v modernom hnutí za rovnoprávnosť žien v USA. Má reputáciu politického stratéga a úspešnej organizátorky prívržencov. Pôsobila po tri obdobia ako predsedníčka Národnej organizácie žien, rozmnožila počet jej členov šesťnásobne a urobila z nej prvú feministickú organizáciu v celom štáte. V r. 1987 bola spoluzakladateľkou a stala sa predsedníčkou Fondu pre feministickú väčšinu a Základiny toho istého mena, ktoré presviedčajú feministky, aby sa uchádzali o miesta vo verejnej správe a presadzovali zákony o rovnosti pohlaví, či už na úrovni celoštátnej alebo na úrovni mestských zastupiteľstiev a v komisiách. Za redakciu Free Inquiry sa s ňou zhováral Timothy J. Madigan.
Značka: Zošity humanistov
Kategórie
Feministka – obrazoborec
V skutočnosti nejde ani tak o pohovor s Camillou Pagliovou – autorkou bestsellerov Sexual Personae; Sex, Art and American Culture (Sexuálne osoby a sex, umenie a americká kultúra) a Vamps and Tramps (Zvodkyne a trampi ); skôr sa jej poskytuje fórum na vyjadrenie nespútaných myšlienok prednesených ako streľba samopalom na každú tému, na ktorú sa zameriava. Čo nasleduje, je prvotriedny príklad toho, čo by sa mohlo volať jej „pohľad do tváre feminizmu“. Rozhovor pre časopis Free Inquiry viedol Timothy J. Madigan.
Kategórie
Falošní obrancovia cnosti
Toľko sa toho napísalo o afére Clinton-Lewinska, že treba urobiť záver. Táto aféra bola výraznou ilustráciou tuhého boja medzi dvoma koncepciami morálnosti v Amerike a aj humanisti celého sveta ju so záujmom sledovali. Išlo o zrážku dvoch morálok: humanistickej a náboženskej.
Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, zariadenie Evanjelickej cirkvi a. v. v Slovenskej republike v rámci Ministerstva kultúry SR, usporiadali vo Svätom Jure 21. – 22. 10. 2004 odbornú konferenciu s medzinárodnou účasťou na tému Úloha posvätných textov v žitom náboženstve.
V Zošitoch humanistov (ZH) č. 74 sme uverejnili recenziu prvého z prekladov náboženskej literatúry (John F. Haught, Boh po Darwinovi). Tu je druhý: John Polkinghorne: Jeden svet. Vzájomné pôsobenie medzi vedou a teológiou (Kalligram, Bratislava 2008).
Na akých základoch má stáť „nová Európa“, ktorú národy nášho kontinentu spolu stavajú? Nielen z nášho humanistického stanoviska predsa nemôže byť kresťanské náboženstvo a jeho hodnoty jediným menovateľom, na ktorom má všetko stáť.
Od tých čias, čo existujú kňazi a ich náboženstvá s príslušnými veriacimi, kde-kto nám neveriacim sťa výčitku adresuje tvrdenie, že bez viery (kedysi v množstvo bohov, potom v postupne menej a dnes v jedného, ale toho jediného, čo aj je to raz Jahve židov, inokedy Boh kresťanov alebo Alah moslimov) niet etiky ani morálky (ani manželskej vernosti, píše Literárny dvojtýždenník 25. augusta 2004), skrátka niet základnej slušnosti a všetko je možné. Dobrovoľne na to doplatil Sokrates.
V Nemecku vyjde na pamiatku tohto filozofa 8. júla 2004 s krátkym predstihom pamätná známka s jeho portrétom. Humanistické a voľnomyšlienkarske združenia to nemali ľahké s presadením tohto námetu v štáte, kde majú biskupi veľké slovo a každoročne sa vydáva veľa známok s náboženskou tématikou. Vyjde raz na Slovensku známka s obrazom kňaza Horárika?
Autor už v prvej vete oznamuje, že nemá rád Richarda Dawkinsa a v poslednej vete to stupňuje až do bizarného obrazu, že radšej demonštratívne ponesie v procesii na Božie telo baldachýn, ako by sa s „prorokom“ Dawkinsom mal stretnúť. [1]
Tento výkrik mi prišiel na um pri prezretí predslovu redaktora a zalistovaní v zborníku Kresťanstvo a fyzika (SSV, Trnava 2001). Adresoval ho Friedrich Nietzsche vo svojom druhom zúčtovaní s kresťanstvom, v Antikristovi, evanjelistovi Markovi, ktorý Ježišovi pripísal výroky: „Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia, že Božie kráľovstvo prichádza s mocou“ (Mk 9, 1); a „Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane“ (Mk 13, 30).