Tento výkrik mi prišiel na um pri prezretí predslovu redaktora a zalistovaní v zborníku Kresťanstvo a fyzika (SSV, Trnava 2001). Adresoval ho Friedrich Nietzsche vo svojom druhom zúčtovaní s kresťanstvom, v Antikristovi, evanjelistovi Markovi, ktorý Ježišovi pripísal výroky: „Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia, že Božie kráľovstvo prichádza s mocou“ (Mk 9, 1); a „Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane“ (Mk 13, 30).
Značka: veda a náboženstvo
Na tému „vzťah vedy a viery“ sa možno dočítať všeličo, napríklad aj konštatovanie už v nadpise článku, že je „bolestivý“ – pozri denník SME, príloha Veda z 12. 2. 2003. Darmo však hľadám v článku vysvetlenie tohto bôľu, iba sa opakuje, že „vzťah teológie a vedy je v súčasnosti neraz bolestivý, napriek tomu túto oblasť čaká veľká budúcnosť“.
Vyhlásenie francúzskych vedcov.
Iste sa vám už stalo, že vás v diskusii oponent „upozornil“, že Voltaire sa pred smrťou vyspovedal, že Darwin bol hlboko veriaci človek (podľa Stohla „veriaci veľduch“), alebo že dokonca Einstein veril v existenciu boha. Zborník Kresťanstvo a fyzika (SSV, Trnava 2001) sa podobnými nezmyslami hemží. Július Krempaský sa v jednom článku trikrát odvoláva na Einsteina citáciami typu: „Viera bez vedy je slepá, veda bez viery je chromá.“
Esej V. L. Ginzburga „O ateizme, materializme a náboženstve“ v Zošitoch humanistov č. 80 vyvolala protest čitateľa Dominika Filippa proti údaju, že Einstein bol ateista.
Boh je starý mytologický materiál.
Kategórie
Nezmysel, že zlo neexistuje
Rastislav Škoda
Na internete sú o tom za ostatné desaťročie stovky stránok o tom istom tými istými slovami, a autori neváhajú dávať im fantastické nadpisy ako „Einstein uzemňuje ateistov“ alebo „Gymnazista Einstein kontruje ateistickému profesorovi vo veci existencie boha“ či „Nový argument na dôkaz jeho existencie: Zlo je neprítomnosť boha.“
V kategórii Antológia z diel iných autorov
Albert Einstein (1941)