Názov nového zákona: Medzinárodný zákon o slobode náboženstiev podľa Franka Wolfa.
Značka: sekularizmus
Keď čítam vety typu „Euroamerická civilizácia sa sekularizuje“, prípadne „Kresťanstvo prestáva určovať charakter spoločnosti“, prekvapuje ma ich gramaticky prítomný čas, keďže si myslím, že sa to udialo už tak dávno, že by tu bol skoro namieste rozprávačský prítomný čas Homérovej Iliady. Žarty stranou, no sekularizáciu ťažko vydávať za „udalosti posledných mesiacov“ (politológ a historik František Chovanec v denníku SME 4. 10. 2005), pretože sa koná už prinajmenšom vyše dvesto rokov (u nás povedzme od osvietenstva).
Autori, ktorí v roku 1997 hlásili, že za 80 rokov (od roku 1916) sa medzi vedcami v USA počet neveriacich nezmenil (asi 40 % vedcov verí), zahlásili o rok a pol, že v tom istom období sa počet veriacich medzi význačnými vedcami prudko znížil.
Rozhovor v spovednici:
Kto sa bojí sekularizmu?
Na prelome 40. a 50. rokov minulého storočia sa v USA hlásilo za protestantov alebo katolíkov 90 % dospelých Američanov; ostatní boli väčšinou židia.
Rozhovor s pápežom Františkom.
Koniec ateizmu?
V januári 2014, po dlhej 19-ročnej kariére, ako pastor adventistov siedmeho dňa, s tretím stupňom teologickej kvalifikácie, po niekoľkoročnej pomalej liberalizácii mojej viery, som začal osobne skúmať ateizmus; to obdobie som nazval rokom bez Boha. Zaumienil som si porozumieť svetu bez doterajších „božských okuliarov“. Ako obstojí naturalistický svetonázor pri takejto skúške?
V súčasnosti majú ateisti s kresťanmi to spoločné, že ich na mnohých miestach sveta rovnako prenasledujú pre ich presvedčenie. Musia sa zjednotiť na požiadavke slobody vyznávať svoje viery – nech sú akékoľvek.
Chaotické úvahy o kacírstve
Čudujem sa, prečo je vládnuca trieda Američanov tak ostro protináboženská. Rozumiem, ak niekto nemá záujem o náboženstvo. Nerozumiem animozite voči náboženstvu.
Sekularizmus a humanizmus patria medzi najmocnejšie intelektuálne a etické prúdy modernej civilizácie. Ich vplyv sa prejavuje na celej planéte. Mocnejú od čias renesancie: vďačíme im za vznik modernej vedy, osvietenstvo, demokratické a sekulárne revolúcie, rozvoj spotrebiteľskej ekonomiky, ktorá zabezpečuje predmety dennej potreby pre obyčajných ľudí atď. No ozývajú sa proti nim hlasní oponenti: autoritatívni fundamentalisti rovnako ako postmodernisti upierajú vede aj morálke, že môžu byť objektívne.