Humanisti.skBiblia prikazuje dodržiavať pravidlá, ktoré ustanovil boh pre prácu so svojím stvorenstvom. Tým sú ľudia a biblia sa stala akousi príručkou aj pre ich správanie sa. No, ak zoberieme do úvahy, že boh je údajne vševediaci, je veľmi chybným konštruktérom. Keby nejaký automobilový inžinier pracoval tak chabo, nedostalo by sa jeho auto na výrobnú linku.
Toľko sa toho napísalo o afére Clinton-Lewinska, že treba urobiť záver. Táto aféra bola výraznou ilustráciou tuhého boja medzi dvoma koncepciami morálnosti v Amerike a aj humanisti celého sveta ju so záujmom sledovali. Išlo o zrážku dvoch morálok: humanistickej a náboženskej.
Počuli sme slovo…
Niekto to už raz musí povedať jasne, zreteľne a nahlas: nie sme si rovní! Falošná romantická predstava o rovnosti ľudí narobila už veľa škody a treba sa s ňou už konečne raz vyrovnať. O rovnosti budeme môcť hovoriť až vtedy, keď nám bude jasné v akom zmysle a rozsahu a z akého hľadiska sú ľudia odlišní. Až keď pochopíme podstatu odlišnosti, môžeme hľadať aj to, čo majú rôzni ľudia spoločné, môžeme hovoriť o rovnosti.
Názor, že kladný vzťah významného fyzika k náboženstvu dokazuje pravdivosť náboženstva, alebo aspoň pravdivosť tvrdenia, že medzi vedou a vierou niet rozporu, je mylný. Je to klasický (a chybný) argumentum ad hominem, ktorý sa v hrubej forme vyskytuje napríklad vtedy, keď odmietame názory niekoho len preto, že je špinavý. Aj bezdomovec však môže mať v konkrétnej veci pravdu a naopak, nemusí ju mať človek vysoko postavený a vzdelaný. O pravde totiž rozhodujú len argumenty, nie postavenie človeka, ktorý svoj názor vyjadruje. Medzi vlastnosťami človeka a tvrdeniami, ktoré vyslovuje, nejestvuje a priori žiadna jednoznačná korelácia. Predsa je však nepochybne zaujímavé dozvedieť sa, čo si o náboženstve mysleli veľkí vedci v rôznych dobách. Súčasníkov budú zrejme najviac zaujímať názory moderných vedcov.