Dúfať, starať sa o druhých, milovať, žiť. Všetci poznáme tieto mocné, základné pocity. Definujú, čo je človek. Prežívajú ich nábožensky založení aj nábožensky nezaložení ľudia.
Značka: humanizmus
Valné zhromaždenie Nemeckého humanistického zväzu prijalo uznesenie, že treba rozvíjať oblasť svetonázorovej životnej pomoci formou porady ako ponuku služieb sekulárne orientovaným ľuďom.
Rozhovor v spovednici:
Charita zabalená do dôstojnosti
Adriana Kováčová ponúka zaujímavý príbeh.
Od Ľuboša Blahu na portáli jeToTak.sk z 25. 3. 2010 mám tento komentár:
Koniec ateizmu?
V januári 2014, po dlhej 19-ročnej kariére, ako pastor adventistov siedmeho dňa, s tretím stupňom teologickej kvalifikácie, po niekoľkoročnej pomalej liberalizácii mojej viery, som začal osobne skúmať ateizmus; to obdobie som nazval rokom bez Boha. Zaumienil som si porozumieť svetu bez doterajších „božských okuliarov“. Ako obstojí naturalistický svetonázor pri takejto skúške?
Zošity humanistov majú za cieľ uverejňovať preklady článkov zo svetovej tlače, ktorým sa naše redakcie vyhýbajú, lebo sú písané v duchu sekulárneho humanizmu, t. j. racionalizmu, voľnomyšlienkárstva, agnosticizmu až ateizmu. Považujeme ich za aktuálne, i keď sú niekedy staršieho dáta, ako boli eseje Bertranda Russella v prvom a druhom čísle.
K teórii a praxi humanistickej výchovy.
Čítal som nespočetné knihy a úvahy o problematickosti náboženstiev. Stále musím prežívať situácie, že veriaci určité skutočnosti jednoducho zo seba zotrasú. Prečo sa držia toľkých tvrdení, ktoré sú úplne protizmyslové? Ateizmus im berie boha a tým ich náboženstvo; zdá sa, že potrebujú náhradu za stratený orientačný rámec. Tento rámec vidím v Manifeste evolučného humanizmu. Michael Schmidt-Salomon v ňom poukazuje vedecky korektne, no neraz polemicky, na problematiky náboženskej viery. V rozumnom uvažovaní, vede, umení a filozofii vidí možnosti nájdenia zmyslu vecí a javov na tomto svete.