Od Ľuboša Blahu na portáli jeToTak.sk z 25. 3. 2010 mám tento komentár:
Značka: humanizmus
„Absolútnu pravdu má len jedna trieda ľudí – trieda absolútnych bláznov.“
Ashley Montagu
Kategórie
Koniec ateizmu?
V januári 2014, po dlhej 19-ročnej kariére, ako pastor adventistov siedmeho dňa, s tretím stupňom teologickej kvalifikácie, po niekoľkoročnej pomalej liberalizácii mojej viery, som začal osobne skúmať ateizmus; to obdobie som nazval rokom bez Boha. Zaumienil som si porozumieť svetu bez doterajších „božských okuliarov“. Ako obstojí naturalistický svetonázor pri takejto skúške?
Zošity humanistov majú za cieľ uverejňovať preklady článkov zo svetovej tlače, ktorým sa naše redakcie vyhýbajú, lebo sú písané v duchu sekulárneho humanizmu, t. j. racionalizmu, voľnomyšlienkárstva, agnosticizmu až ateizmu. Považujeme ich za aktuálne, i keď sú niekedy staršieho dáta, ako boli eseje Bertranda Russella v prvom a druhom čísle.
K teórii a praxi humanistickej výchovy.
Čítal som nespočetné knihy a úvahy o problematickosti náboženstiev. Stále musím prežívať situácie, že veriaci určité skutočnosti jednoducho zo seba zotrasú. Prečo sa držia toľkých tvrdení, ktoré sú úplne protizmyslové? Ateizmus im berie boha a tým ich náboženstvo; zdá sa, že potrebujú náhradu za stratený orientačný rámec. Tento rámec vidím v Manifeste evolučného humanizmu. Michael Schmidt-Salomon v ňom poukazuje vedecky korektne, no neraz polemicky, na problematiky náboženskej viery. V rozumnom uvažovaní, vede, umení a filozofii vidí možnosti nájdenia zmyslu vecí a javov na tomto svete.
Kategórie
Chvála tolerancii
Potom čo sa spisovateľ Gottfried Keller pod vplyvom Ludwiga Feuerbacha stal ateistom, napísal mu:
„Všetko sa mi stáva jasnejším a ostrejším, ale aj pálčivejším a zmyselnejším. Ubezpečujem Ťa, že sa zviecham a nestávam sa horším človekom.“
V júni prebehol internetovým éterom spor o výrazy ateizmus a humanizmus, ktorý mi unikol a teraz ho doháňam.
Humanisti ponímajú svet spôsobom, ktorý v základných bodoch odporuje kresťanskému svetonázoru. Humanistická orientácia stavia človeka do stredu životného diania: jeho schopnosti a slabosti, jeho prednosti a omyly, jeho kreativitu a zvedavosť, ale aj jeho početné poklesky. Je to v podstate jednoduché ponímanie života na tomto svete – v každom prípade v porovnaní k náboženstvám.
Humanizmus je predstava dobrého a správneho života bez odvolávania sa na boha alebo iné nadprirodzené inštancie. Zrieknuť sa boha ako ľuďmi vytvoreného symbolu útechy, lásky a nádeje zosilňuje intenzitu prežívania života tu a teraz. Zásadný význam nadobudnú vzťahy medzi ľuďmi a ich spoločenské štruktúry.