Po prevzatí ceny Humanista roku 2019 mal profesor Jozef Leikert krátky inauguračný prejav, v ktorom vytrvale používal výrazy, príbuzné so slovom humanizmus vždy len vo význame dobrota, láskavosť, milota, ľudomilstvo, ľudskosť a podobne.
Značka: humanistika
Humanizmus je nenáboženský svetonázor, i etika bez bohov.
Listy redakcii
Základom etiky nemôže byť povinnosť plniť božiu vôľu.
Charita zabalená do dôstojnosti
Adriana Kováčová ponúka zaujímavý príbeh.
K teórii a praxi humanistickej výchovy.
Kedy je klamstvo dovolené
V diskusii k predošlému článku „Slobodomurárstvo a katolícka cirkev podľa jedného pamfletu“ v Zošitoch humanistov prejavil pán Cibrinka veľkú nevedomosť z náuky o etike, vyhlasujúc každé klamstvo (a zdôrazňujúc, že akékoľvek) za hanebnosť. Keďže odpoveď je dlhšia, ako bývajú komentáre k článkom, uverejňujem ju ako samostatný príspevok.
Humanisti ponímajú svet spôsobom, ktorý v základných bodoch odporuje kresťanskému svetonázoru. Humanistická orientácia stavia človeka do stredu životného diania: jeho schopnosti a slabosti, jeho prednosti a omyly, jeho kreativitu a zvedavosť, ale aj jeho početné poklesky. Je to v podstate jednoduché ponímanie života na tomto svete – v každom prípade v porovnaní k náboženstvám.
Obrysy budúceho projektu.
Belgicko existuje ako nezávislý štát od roku 1830. Na tú dobu dostalo veľmi liberálnu ústavu a v počiatkoch existencie štátu nemala katolícka cirkev veľkú moc. Boli síce školy, ktoré viedli kňazi a mníšky, ale každé mesto a každá dedina mali povinnosť organizovať základné školstvo.