Čelíme dlhému radu hrozivých celosvetových výziev – globálne otepľovanie, vyčerpanie neobnoviteľných zdrojov, vojny o zdroje surovín, narastajúca nerovnosť príjmov, neúnosné medzinárodné dlhy, narastajúce násilie vo všetkých oblastiach života, militarizmus, nový americký imperializmus, reklamami živený konzumerizmus, kríza sociálneho štátu, úpadok robotníckych hnutí a združení, oživovanie náboženských fanatizmov, narastajúca intolerancia, komercializácia politiky, hanobenie klasického liberalizmu a socializmu, znižovanie počtu študentov venujúcich sa vedám a inžinierstvu, rast popularity postmodernizmu, náhrada vzdelaného umenia komerčnou popkultúrou atď.
Značka: humanisti
Keď to vraví profesor M. S. Ďurica, asi to bude pravda. No pozor, ide o to, čo.
Dúfať, starať sa o druhých, milovať, žiť. Všetci poznáme tieto mocné, základné pocity. Definujú, čo je človek. Prežívajú ich nábožensky založení aj nábožensky nezaložení ľudia.
Valné zhromaždenie Nemeckého humanistického zväzu prijalo uznesenie, že treba rozvíjať oblasť svetonázorovej životnej pomoci formou porady ako ponuku služieb sekulárne orientovaným ľuďom.
V rámci rušenia prekonaných zákonov, prípadne zmien ich znenia, odhlasoval kanadský senát zrušenie zákona o blasfémii, čo je rúhanie sa bohu, prípadne urážka boha.
Humanisti a ich poňatie hesla „Boh a svet“.
Kategórie
Dlhý pochod za humanizmus
Nie je dobre, že počet členov humanistických organizácií v Európe nereprezentuje 25 % obyvateľstva, čo by zodpovedalo skutočnosti. Mnohí ľudia cítia, že by sa dalo dosiahnuť oveľa viac, keby bolo viac organizovaných členov, čo by znamenalo viac členských príspevkov a najmä vyššiu oprávnenosť pri presadzovaní humanistických myšlienok spravodlivosti a slobody.
D. J. Grothe a A. Dacey popierajú, žeby ateizmus bol záležitosťou občianskych práv a odmietajú myšlienku, žeby si neveriaci mali voliť na politické miesta neveriacich. Autor nesúhlasí ani s jedným z týchto názorov.
Federálny okresný súd v Oregone vyhlásil sekulárny humanizmus za náboženstvo, čo je ďalšia dlaždica na ceste neteistických komunít za uznanie rovnakých zákonných práv, ako majú iné spoločenstvá, napríklad kresťania.
O demokracii sa píše (akademik M. Čič v Literárnom (dvoj)týždenníku [L(d)T] roč. XXI, č. 23 – 24, s. 1), že pri nej „vstupujú do života jednotlivcov… aj konfesionálne teórie, praktiky a skutky.“