Klikol som na ponuku knihy Roberta Wrighta The Evolution of God (Vývoj Boha) a našiel som doslovné výťahy niektorých odsekov, z ktorých najmä posledný považujem predsa len pre humanistov za zaujímavý.
Značka: evolúcia
Prečo byť skeptický aj v otázke náboženstva.
Najprv látka, potom funkcia
Priekopnícke poznatky o evolúcii rastlinných hormónov.
Charles Darwin sa narodil 12. februára 1809 a zomrel 19. apríla 1882.
Ak je niekde reč o kreacionizme v akejkoľvek podobe a s akýmikoľvek prívlastkami (od kresťanského po „vedecký“), treba sa mať na pozore pred sirénami – či úskočne vábia statočných námorníkov do smrtiacich krútňav, či nahovárajú mysliacich mužov a ženy vzdať sa logického myslenia, či navykajú chlapcov a dievčatá na povery starcov.
Čítal som nespočetné knihy a úvahy o problematickosti náboženstiev. Stále musím prežívať situácie, že veriaci určité skutočnosti jednoducho zo seba zotrasú. Prečo sa držia toľkých tvrdení, ktoré sú úplne protizmyslové? Ateizmus im berie boha a tým ich náboženstvo; zdá sa, že potrebujú náhradu za stratený orientačný rámec. Tento rámec vidím v Manifeste evolučného humanizmu. Michael Schmidt-Salomon v ňom poukazuje vedecky korektne, no neraz polemicky, na problematiky náboženskej viery. V rozumnom uvažovaní, vede, umení a filozofii vidí možnosti nájdenia zmyslu vecí a javov na tomto svete.
Je veda náboženstvo?
Niekedy počuť ironickú námietku, že veda je v podstate viera ako iné viery, proti čomu ozajstný vedec zaprotestuje: Kým veda sa zakladá na overiteľných dôkazoch, náboženská viera sa hrdí tým, že dôkazy nepotrebuje.
V Zošitoch humanistov (ZH) č. 74 sme uverejnili recenziu prvého z prekladov náboženskej literatúry (John F. Haught, Boh po Darwinovi). Tu je druhý: John Polkinghorne: Jeden svet. Vzájomné pôsobenie medzi vedou a teológiou (Kalligram, Bratislava 2008).
Diabol a detaily
Prečo si kreacionisti mladej Zeme plne neuvedomujú, v čo vlastne veria.
Hneď pri prameni teizmu (mnoho- či jednobožstva) vznikol ateizmus (bezbožstvo či bezbožníctvo), keď grécky filozof Protagoras už asi r. 415 p. n. l. veľmi moderne konštatoval, že existencia bohov sa nedá dokázať.