Možno to poznáte – vypätá diskusia nad chúlostivou (a často výbušnou) témou (politika/história, COVID-19, náboženstvo, klimatické zmeny…), či zložité obchodné rokovanie. Nervy na pochode, koktail emócií, krvný tlak stúpa. Pokiaľ sa vám darí faktickými argumentmi tlačiť oponenta „do kúta“, veľa možností k riešeniu tejto šachovej partie mu neostáva.
Značka: argumentum ad hominem
Názor, že kladný vzťah významného fyzika k náboženstvu dokazuje pravdivosť náboženstva, alebo aspoň pravdivosť tvrdenia, že medzi vedou a vierou niet rozporu, je mylný. Je to klasický (a chybný) argumentum ad hominem, ktorý sa v hrubej forme vyskytuje napríklad vtedy, keď odmietame názory niekoho len preto, že je špinavý. Aj bezdomovec však môže mať v konkrétnej veci pravdu a naopak, nemusí ju mať človek vysoko postavený a vzdelaný. O pravde totiž rozhodujú len argumenty, nie postavenie človeka, ktorý svoj názor vyjadruje. Medzi vlastnosťami človeka a tvrdeniami, ktoré vyslovuje, nejestvuje a priori žiadna jednoznačná korelácia. Predsa je však nepochybne zaujímavé dozvedieť sa, čo si o náboženstve mysleli veľkí vedci v rôznych dobách. Súčasníkov budú zrejme najviac zaujímať názory moderných vedcov.