Humanisti.skV januári 2014, po dlhej 19-ročnej kariére, ako pastor adventistov siedmeho dňa, s tretím stupňom teologickej kvalifikácie, po niekoľkoročnej pomalej liberalizácii mojej viery, som začal osobne skúmať ateizmus; to obdobie som nazval rokom bez Boha. Zaumienil som si porozumieť svetu bez doterajších „božských okuliarov“. Ako obstojí naturalistický svetonázor pri takejto skúške?
Zdá sa, že verejný názor na nanotechnológie ovplyvnia náboženské viery. Ak neboli bravčové rezne nikdy súčiastkou živého bravovho tela, sú podľa halalského predpisu (obdoby židovského kóšerového predpisu) zakázané?
Zošity humanistov majú za cieľ uverejňovať preklady článkov zo svetovej tlače, ktorým sa naše redakcie vyhýbajú, lebo sú písané v duchu sekulárneho humanizmu, t. j. racionalizmu, voľnomyšlienkárstva, agnosticizmu až ateizmu. Považujeme ich za aktuálne, i keď sú niekedy staršieho dáta, ako boli eseje Bertranda Russella v prvom a druhom čísle.
K teórii a praxi humanistickej výchovy.
Čítal som nespočetné knihy a úvahy o problematickosti náboženstiev. Stále musím prežívať situácie, že veriaci určité skutočnosti jednoducho zo seba zotrasú. Prečo sa držia toľkých tvrdení, ktoré sú úplne protizmyslové? Ateizmus im berie boha a tým ich náboženstvo; zdá sa, že potrebujú náhradu za stratený orientačný rámec. Tento rámec vidím v Manifeste evolučného humanizmu. Michael Schmidt-Salomon v ňom poukazuje vedecky korektne, no neraz polemicky, na problematiky náboženskej viery. V rozumnom uvažovaní, vede, umení a filozofii vidí možnosti nájdenia zmyslu vecí a javov na tomto svete.
Svojím „Mea culpa!“ (Moja vina) urobil pápež Wojtyła určitým spôsobom záver. Prosil o odpustenie za to, čo urobili kresťania v mene kresťanstva, ale vyvaroval sa toho, žeby pripustil vinu cirkvi ako takej. Z hľadiska podstaty cirkvi je to pochopiteľné, ale neslúži to pravde, lebo pravda je takáto: k „siedmim smrteľným hriechom“, ktoré pápež vymenúva, došlo nie napriek, ale pre kresťanstvo; ich páchatelia sa neprehrešili proti princípom kresťanstva, ale sa len sústavne snažili tieto princípy presadzovať.
Do čísla 53 Zošitov humanistov, ktoré vyšlo 4. januára 2006, bol okrem prílohy Americká akadémia vied: Veda a kreacionizmus vložený aj preklad prednášky Harolda Pintera pri príležitosti udelenia Nobelovej ceny za literatúru na rok 2005 s názvom „Umenie, pravda a politika“. Ako všetko pre ZH, aj toto preložil vydavateľ Rastislav Škoda.
Tento text je prednáška, ktorú chorý dramatik a básnik poslal Nobelovej nadácii na videozázname, aby ju predniesli pri odovzdávaní ceny Švédskej akadémie v jeho neprítomnosti, čo sa stalo 7. decembra v Börssalen. Lekári mu zakázali ísť do Štokholmu prevziať cenu spojenú so sumou 720 000?
V diskusii k predošlému článku „Slobodomurárstvo a katolícka cirkev podľa jedného pamfletu“ v Zošitoch humanistov prejavil pán Cibrinka veľkú nevedomosť z náuky o etike, vyhlasujúc každé klamstvo (a zdôrazňujúc, že akékoľvek) za hanebnosť. Keďže odpoveď je dlhšia, ako bývajú komentáre k článkom, uverejňujem ju ako samostatný príspevok.
Nemám nič proti tomu, keď katolícki spisovatelia bijú do slobodomurárov a vinia ich z rozvratu katolíckej cirkvi. Za celý môj dlhý život som sa len raz zúčastnil seminára, organizovaného francúzskou lóžou v Štrasburgu – veľmi ma sklamali svojím opatrníckym prístupom k plánovanému rodičovstvu a novým biotechnológiám; s katolíkmi si priam ruky podávali.