Kategórie
O politike

„Špičkový vzdelanec“ a teológ v očiach „historika“ z Ústavu pamäti národa

Keď zlyhá pamäť historikovi.

Martin Lacko, historik z Ústavu pamäti národa, predniesol referát Zápas o pamäť slovenského národa na konferencii Spoločnosti slovenskej inteligencie Korene 15. 12. 2012 v Bratislave. V ňom spomenul ThDr. Jána Ferenčíka, poslanca Snemu Slovenskej republiky. Opisuje ho ako špičkového vzdelanca a teológa:

„Nenávistné kampane stíhajú aj osobnosti či udalosti spojené s obdobím prvej Slovenskej republiky či predchádzajúcim národnoemancipačným hnutím. Z Andreja Hlinku, vo svojej dobe označovaného ako Otec národa, spravila v roku 2007 hlučná skupinka tzv. aktivistov za výdatnej pomoci médií obdivovateľa Hitlera, osobu, za ktorú by sa mali Slováci hanbiť. O štyri roky nato jeho nástupcu na ružomberskej fare, špičkového vzdelanca a teológa Jána Ferenčíka, nazýva liberalistický denník, spolu so zástupcom mesta Ružomberok, termínom, aký si nedovolil ani boľševický prokurátor Josef Urválek v monsterprocesoch v 50. rokoch – ‚fašistická sviňa‘.“

Toľko z referátu.

„Spoločnosť slovenskej inteligencie KORENE (SSI KORENE) je dobrovoľným združením tvorivých ľudí, ktorí na území Slovenska alebo v zahraničí pôsobia aktívne v rôznych sférach národného života Slovákov, najmä vo vede, umení, kultúre, publicistike a osvete. Hlavným cieľom činnosti je rozvíjať duchovnú podstatu slovenského národa, a to na báze demokratického myslenia a konania.“

Občianske združenie SSI KORENE sa snaží vo verejnosti prezentovať ako združenie tvorivých ľudí s demokratickým zmýšľaním. Nuž, neviem, či to s demokraciou myslia vážne, keď dávajú priestor človeku, ktorý považuje obdivovateľa Hitlera za špičkového vzdelanca.

Teológ Ján Ferenčík mohol byť vzdelaný vo svojom odbore, ale kvôli tomu sa mu nemusí dnes dávať toľká aureola. Najmä nie v prednáške historika z Ústavu pamäti národa. Stačí, že takých ľudí ako je Ferenčík „očisťujú“ rôzni náckovia – karikatúry obrancov nacistickej politiky založenej na šovinizme, xenofóbii až opovrhovaniu voči iným národom a etnickým skupinám.

Za nebezpečné z pohľadu humanistov považujem i to, že priestor tejto prednáške dáva občianske združenie NIFMV, ktoré sa hlási k „svetskému humanizmu“ (sic!).

Alebo ide o zámer? Jednu časť pamäti národa vymazať. Účelovo manipulovať s verejnou mienkou.

Poslanec Ján Ferenčík totiž v roku 1940 „špičkovo“ vychválil Adolfa Hitlera. Ako „špičkový“ teológ sa samozrejme na sneme stihol poďakovať kresťanskému bohu za „dobrodinca“ Hitlera.

Je naším šťastím, slávny snem, naším šťastím, že na pôde Nemecka usadila sa nacionálnou myšlienkou oduševnená garda Adolfa Hitlera, vodcu nemeckého národa. (Potlesk.) Naňho sa dívame ako na mimoriadny prostriedok Prozreteľnosti Božej. Boh vie biť, trestať i oslobodiť svojimi prostriedkami. Nás oslobodil dňa 14. marca 1939 mocou vodcu Adolfa Hitlera. (Potlesk.) Bez vodcu Adolfa Hitlera ťažko by sme si mohli predstaviť samostatné Slovensko. Hoci i dnes hlásame, že nie štátna forma, ale národ je hlavnou vecou, národ slovenský, jednako úctivé a povedome ďakujeme nielen garde Hlinkovej, ale i garde vodcu Adolfa Hitlera.

Ako zvyknú vravieť kresťania: Pán Boh nás ochraňuj pred takými historikmi.

emotikon

Tzv. Združenie slovenskej inteligencie (ZSI) je tak „vzdelané a inteligentné“, že ani nevie, ako sa zapisuje titul akademický maliar. Neskracuje sa, ako to majú chybne napísané na svojej stránke:

„Predseda združenia SKSI Slovakia plus akad. mal. Viliam Hornáček…“

Archív:

Zápas o pamäť slovenského národa
Zo stránky SHO.
Zápas o pamäť slovenského národa
Pokračovanie zo stránky SHO.
Jozef Karika: Ružomberok má čestný flek pre fanúšika Hitlera (15. 3. 2011)
Jozef Karika: Ružomberok má čestný flek pre fanúšika Hitlera (15. 3. 2011).
Jozef Karika: Ružomberok má čestný flek pre fanúšika Hitlera (15. 3. 2011)
Jozef Karika: Ružomberok má čestný flek pre fanúšika Hitlera (15. 3. 2011).
Spoločnosť slovenskej inteligencie KORENE
Spoločnosť slovenskej inteligencie KORENE.
NIFMV
NIFMV.
Združenie slovenskej inteligencie
Združenie slovenskej inteligencie.

Autor: Ján Parada.

Článok bol pôvodne uverejnený 21. 12. 2012.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *