Humanisti ako slobodomurári

Strašia v kresťanskej hlave.

Anton Selecký na stránke mariánskeho spravodajstva a vydavateľstva Magnificat Slovakia uverejnil 19. 11. 2012 komentár s názvom: Aktuálne: Humanisti v uliciach?

Píše tam:

„Zato sa v ‚Memorande slobodného občana‘ na demonštrácii spomínal humanizmus, typický slobodomurársky termín.“

„O aké Slovensko sa to teda 17. novembra 2012 v slovenských mestách demonštrovalo? KTO si to ‚berie‘ vraj ‚svoju krajinu‘ späť? Porozmýšľajme.“

Z čoho má taký strach?

Nuž, keby Anton Selecký porozmýšľal a navštívil by stránku Memorandum slobodného občana (platilo to v roku 2012), a jednoduchou klávesovou skratkou Ctrl+F (Hľadať) so zadaním vyhľadávania slova „humanizmus“ by hneď zistil, že v ich memorande sa slovo humanizmus nevyskytuje.

V jednej vete sa spomínajú humánne cnosti.

„Zo všetkých síl budem chrániť a vyznávať najvyššie humánne cnosti, akými sú: úcta k druhým, vzájomná láska a porozumenie, ochrana životného prostredia a jeho zdrojov, tolerancia ku všetkým vierovyznaniam, rasám, národom, národnostiam a etnikám.“

A raz sa tam vyskytuje slovo „Human“ v názve organizácie Human Rights Watch.

Je pravda, že slobodomurári používajú výraz humanizmus, ale nielen oni, a je nutné naozaj použiť bujnú fantáziu, aby z toho, že kdesi na nejakej demonštrácii ktosi počul slovo „humanizmus“, mohol si to slovo spojiť práve so slobodomurármi.

Ako som spomínal v článku Prízrak menom Chelemendik, tak slobodomurári sa o vzťahu k nejakému božstvu vyjadrujú takto:

„Aký je svetonázor slobodomurárov? Majú svojho Boha?

Pôvodne sa hovorilo o Veľkom architektovi Všehomíru, nie o Bohu, a to z dôvodu, že slobodní murári nechceli konkurovať cirkvi. Veľký architekt Všehomíru takto môže byť Boh, môže to byť Alah, môže to byť Budha, môže to byť Big Bang, môže to byť slobodné murárstvo pre iných, ale v podstate ide o jednotný a jednotiaci princíp, z ktorého všetko pochádza. Dnešná veda však už nie je zajedno ani v tom, že všetko pochádza z jedného princípu.“

Archív:

---

Autor: Ján Parada.

Článok bol pôvodne uverejnený 6. 12. 2012.