K 207. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra.
Úryvok z básne K lipe (r. 1841).
Ešte, lípka, povievaš,
ešte šumíš cez dvor náš?
„Povievam si, smutne dosť,
pozri sa len, drahý hosť!
Pozri, jak som nahnutá,
z ratolestí spadnutá.
Kdežes‘, milý, kde býval,
dávno sas‘ tu nevídal.
Dlhé chvíle trávime.
čo po tebe túžime:
túži tvoja rodina
so starýma známyma.“
„Býval som tam v cudzine,
rok za rokom sa minie,
ožije nám starý čas.
Staré dni sa sem spustia,
čo ti listy zašuštia.
A pozri len, tam z hora,
jak sa nesú do dvora!
Jak sa na nás dívajú,
túžobne usmievajú;
usmievajú a rednú,
zas preč letia a blädnú.
Priveje ích, odveje,
škoda našej nádeje.
Prišly, išly jak voda,
škodaže ích, preškoda.
I my, lípka, zmizneme,
snáď sa naraz minieme,
lež ak čas ťa skôr zlomí,
kto nado mnou zašumí?“
Ľudovít Štúr sa narodil sa 28. októbra 1815 v Zay-Uhrovci (dnešný Uhrovec). 11. júla 1843 počas schôdzky s M. M. Hodžom a J. M. Hurbanom v Hlbokom vzniklo rozhodnutie o vytvorení spisovnej slovenčiny. V roku 1846 vyšli v Bratislave Štúrove kodifikátorské diela Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí a Nauka reči Slovenskej. V júli a auguste 1847 vyšiel v Slovenských národných novinách (Slovenskje národňje novini) Štúrov článok Kde leží naša bieda? 31. marca 1848 vyšiel v Slovenských národných novinách Štúrov článok Nový vek, v ktorom vítal revolučné pohyby. 12. januára 1856 umrel v Modre; viac informácií o živote a jeho diele nájdete na webovej stránke www.stur.sk.
Čerpané z knihy s názvom Ľudovít Štúr, Dielo I., III. časť: Kodifikátor spisovnej slovenčiny, strany 380 – 381, výber zostavil a textologicky upravil Jozef Ambruš, chronológiu spracoval Augustín Maťovčík, vydavateľstvo Tatran, Bratislava 1986, prvé vydanie, ako 4 316. publikácia a 57. zväzok edície Zlatý fond slovenskej literatúry.
Spracoval: Ján Parada.