Poznáte meno Kainovej ženy?

Biblická hádanka.

Kresťania i židia majú radi biblické rozprávky, opísané v 1. knihe Mojžišovej známej skôr ako Genezis. [1]

V nej sa opisuje príbeh o tom, ako vznikli ľudia. Kedysi ľudia, nomádi [2], nemali poriadne vedomosti o prírode, nepoznali dokonca okolitý svet (napríklad ani nechyrovali o kontinente Amerika), pojem vedecká metóda bol pre nich cudzí, takže ich výklad o vzniku ľudí má mytologický podklad, a je odlišný od vedeckého výkladu pomocou evolúcie. [3]

V biblii sa opisuje, že boh stvoril nebo a zem, a na šiesty deň urobil človeka. Deň predtým stvoril boh všetky živočíchy na zemi, i v mori. V biblii sa nič nepíše, či stvoril i živočíchy na iných planétach, inde kdesi veľmi ďaleko vo vesmíre, preto sa ťažko môžu etonisti odvolávať na to, že tento boh stvoril i mimozemské bytosti, v ktoré oni zasa veria vo svojom etonistickom svetonázore [4]. Ak by ich aj niekto „stvoril“, tak to nebol tento židovsko-kresťanský biblický boh.

Takže, podľa biblie najprv boh urobil prvého človeka Adama. [5]

Boh vo svojom umeleckom diele pokračoval tak, že „dopustil na Adama tvrdý spánok [6], a keď zaspal, vybral mu jedno rebro a jeho miesto zaplnil mäsom. A z rebra, ktoré vybral Adamovi, utvoril Pán, Boh, ženu a priviedol ju k Adamovi“. (Gn 2, 21 – 22) [7]

„Adam potom poznal svoju ženu Evu a ona počala a porodila Kaina… A opäť porodila – jeho brata, Ábela.“ (Gn 4, 1 – 2) [8]

Lenže raz Kain napadol svojho brata Ábela a zabil ho. Boh ho za to potrestal tak, že sa Kain vzdialil od Pána (rozumej toho biblického boha) a zdržoval sa v kraji Nod na východ od Edenu. (Gn 4, 16)

A teraz prichádza hlavná zápletka biblického príbehu.

„A Kain poznal ženu a ona počala a porodila Henocha.“ (Gn 4, 17)

Odkiaľ sa vzala táto Kainova žena? Kto boli rodičia tejto ženy?

Boli na svete Adam, Eva, a Kain. Zrazu sa v rozprávke objaví ako samozrejmosť žena, ktorá Kainovi porodí Henocha.

„Henochovi sa narodil zasa Irad, Iradovi Maviel, Mavielovi Matusael a Matusaelovi Lamech.“ (Gn 4, 18)

Lamech si dokonca vzal dve ženy. Jedna mala meno Ada a druhá mala meno Sela.

A rodili a rodili deti.

Až v 4. kapitole, v 25. vete sa pokračuje v rodení tak, že i „Adam opäť poznal svoju ženu a ona porodila syna a dala mu meno Set…“ Tak sa rozrástlo Adamovo potomstvo.

Teologizujúcim kresťanom dám jednu radu: Nepoučujte ma, že si naivne vysvetľujem naivné biblické rozprávky. Ak chcete mudrovať, pokojne odpovedzte na jednoduchú otázku, že odkiaľ sa vzala Kainova žena.

Keď spisovatelia, čo písali tie biblické príbehy, vedeli uviesť mená Lamechových žien, prečo si nedokázali spomenúť na meno Kainovej ženy, a žien Henochových potomkov Irada, Maviela a Matusaela?

Nechápem, ako môžu ešte i v 21. storočí existovať ľudia, ktorí berú vážne takéto biblické rozprávky. V dobe, keď vývoj ľudstva máme vcelku dobre zdokumentovaný a vysvetlený evolučnou teóriou. [9]

V dobe, keď svet už pozná etiku vypracovanú bez náboženských pohnútok. [10] Takže dnes už ani z etických dôvodov nie je potrebné hlásiť sa ku kresťanstvu. Stačí byť jednoducho dobrým humanistom. Humanisti si ctia tradície predkov, berú na vedomiu ich históriu, ale kvôli tomu nemusíme v dnešnej dobe brať biblické príbehy ako pravdivé udalosti. Sú jednoducho prejavom obrazotvornosti vtedajšej spoločnosti, ktorá si potrebovala nejako vysvetliť vznik sveta, vývoj ľudstva, a tak si vymýšľali rôzne príbehy. Po večeroch, pri ohníku, sa pochopiteľne dobre počúvali. [11]

---

Vysvetlivky:

[1] – Genezis je grécko-latinský názov prvej knihy Pentateuchu, utvorený na základe textu Gn 2, 4a Septuaginty (najstaršieho gréckeho prekladu Starého zákona):

„Toto je kniha pôvodu (he biblos genéseos) neba a zeme…“

Podľa židovskej a kresťanskej tradície autorom Pentateuchu bol Mojžiš, ktorý ho napísal, aby poučil vyvolený národ o Božom dejinnom pláne spásy, počnúc od stvorenia až po zaujatie zasľúbenej zeme izraelskými kmeňmi. O Mojžišovom autorstve sa výslovne hovorí v Sir 24, 22 – 39 a na viacerých miestach v Starom zákone sa spomína »Mojžišov zákon« (porovnaj 2 Krn 30, 16) alebo »Mojžišova kniha« (porovnaj 2 Krn 25, 4; 35, 12; Neh 8, 1; 13, 1).

[2] – Nomád – kočovný pastier, prípadne lovec, sťahujúci sa so stádom podľa ročného obdobia na rozličné miesta.

[3] – Pozri Čo je to evolúcia.

[4] – Pozri Etonistický svetonázor.

[5] – Genezis 1, 26: Nato Boh povedal: „Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby!“

[6] – Dnes je tento odborný zákrok pomerne jednoduchý, a ľudia (lekári, chirurgovia) ho vykonávajú bežne napríklad pri operáciách;
narkóza – lekársky: strata vedomia a citlivosti spôsobená narkotikom, celkové znecitlivenie používané pri operáciách, bolestivých úkonoch a podobne;
uspanie narkotikami, spánok spôsobený omámením narkotikami.

[7] – Pozri výklad pôvodu použitia rebra v knihe Sumeri, ktorej autorom je Helmut Uhlig. V kapitole „Keď človek začal písať“ je odsek „Život je letiaci šíp“. Tam sa píše: V jednej sumerskej básni sa bohyňa Ninhursanga, ktorú z vyhnanstva priviedla naspäť prefíkaná líška, pýta chradnúceho Enkiho: „Brat môj, čo ťa bolí?“ A on odpovedá: „Rebro ma bolí.“ Nato Ninhursanga odvetí: „Porodila som ti bohyňu Ninti.“

Pričinením bohyne Ninti sa Enkimu rebro vyhojí. Jej meno môžeme zo sumerčiny preložiť bez najmenších ťažkostí. Ninti znamená bohyňu alebo paniu rebra. Toto slovo možno však chápať aj v obsiahlejšom význame ako bohyňu alebo paniu, čo dáva život.

Keď vezmeme do úvahy početné paralely medzi sumerským mýtom a Starým zákonom, nie je až taká pochybená myšlienka, že sa za biblickou tradíciou o stvorení Evy z Adamovho rebra neskrýva v mnohoznačnom znaku ti nič iné ako významová rovnosť rebra a života.

[8] – „Poznať ženu“ v hlbokej biblickej reči značí pohlavné obcovanie v kladnom slova zmysle. V opačnom prípade používa Sväté písmo výraz „ležal s ňou“ (porovnaj 2 Sam 13, 14), čím sa myslí cudzoložstvo.

[9] – Pozri Dôkazy podporujúce biologickú evolúciu.

[10] – Čítaj knihu Zakázané ovocie – Etika humanizmu, ktorú napísal Paul Kurtz, a do slovenčiny ju preložil vydavateľ Zošitov humanistov Rastislav Škoda. Pozri aj Humanistické zásady.

[11] – O Kainovi a Ábelovi sa píše aj v knihe Sumeri. Pozri odsek „Kain a Ábel v Mezopotámii“.

Ako pri toľkých udalostiach sumerskej histórie a mytológie nachádzame aj tu zreteľné paralely so Starým zákonom. Vzťahujú sa na opis prvého zločinu, ktorého sa človek dopustil po prvotnom hriechu – na zavraždenie Ábela Kainom. V tomto príbehu sa osobitne zvýrazňuje zložité prelínanie sumerských prameňov a hebrejského variantu. Pre spor medzi pestovateľom dobytka a roľníkom je tu sumerský vzor. Ale raná sumerská verzia rozpráva tento príbeh podľa mezopotámskej chronológie z obdobia po potope sveta, kým z nej odvodené hebrejské podanie robí z Kaina a Ábela synov prvého ľudského páru. História ich sváru spadá teda do najstarších čias pred potopou sveta. Sú to ľudia prehistórie. Naproti tomu ich sumerské vzory sú jednoznačne mladšie. Mezopotámsky Ábel, pastier Dumuzi, sa zjavuje v sumerských listinách kráľov dva razy. Najsamprv ako Dumuzi z Badtibiry vo veku 36 000 rokov a potom ako štvrtý urucký kráľ, ktorému chronológia priznáva iba 100 rokov. V protiklade k bohumilému Ábelovi nestáva sa Dumuzi, na ktorého bohovia rovnako zhliadajú s úľubou – v mýte obidvaja nositelia tohto mena očividne splývajú do jednej osoby – obeťou svojho soka. V sumerskom mýte sa spor končí zmierením. Dumuzi si vydobyje Inanninu lásku.

Tu sa prejavuje sumerský postoj – väčšmi zameraný na pozemský život. Spor nemusí viesť k smrti. Ani tak nejde o priazeň neviditeľného boha, ale o lásku všadeprítomnej, v kráse a zmyselnosti neodolateľne zvodnej bohyne. Neskoršia hebrejská verzia tohto príbehu má v sebe prísnu neúprosnosť. Zlo zvíťazí nad dobrom. Ľudský register hriechov, ktorý naostatok vedie k potope sveta, má tu svoj začiatok.

Celkom inak je to u Sumerov. V ich príbehu medzi roľníkom a pastierom stretávame Enkimdua, „muža hrádze, priekopy a pluhu“, a Dumuziho, strážcu čried. Vyzerá to skoro tak, akoby tu išlo o symbolické zobrazenie historicky dosvedčeného sporu medzi sumerským mestským roľníkom a semitským kočovným pestovateľom dobytka, to znamená, medzi privandrovalcom a starousadlíkom. Pravda, o týchto konkrétnych otázkach, zameraných na ešte vždy nie celkom odhalené včasné dejiny, nedáva sumerská poézia nijakú informáciu.

V popredí tu stojí rivalita dvoch mužov, ktorí sú zástupcami rozličných povolaní, a teda rozličných spoločenských vrstiev. Netrasú sa ako Kain a Ábel o priazeň nadzemského boha, ale o vonkoncom pozemskú lásku ženy, ktorá je náhodou bohyňou. Sumerský text, za rozlúštenie ktorého vďačíme Samuelovi N. Kramerovi, je veľmi raná, pravdepodobne dokonca najranejšia ľúbostná báseň ľudstva.

Ilustrácia: © Kain a Ábel, ilustrácia z biblie (19. storočie).

---

Autor: Ján Parada.