Humanisti protestujú!
Podľa predsedu Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Stanislava Zvolenského Konferencia biskupov Slovenska trvá na tom, aby sviatok Sedembolestnej zostal dňom pracovného pokoja, pretože má „veľký význam pre všetkých ľudí, či už veriacich alebo neveriacich“. (1)
To by sme radi vedeli, pre ktorých neveriacich. Keby Zvolenský spomenul ateistov, vyjadril by sa rozumnejšie.
Pre humanistov má sviatok Sedembolestnej nulový význam. Ekonomický význam môže mať hádam ako akýkoľvek štátny sviatok pre zamestnancov, ktorí počas sviatku pracujú a dostanú k mzde príplatok.
Je drzosť počúvať zo strany klerikov, že nejaké ich náboženské sviatky majú veľký význam pre neveriacich.
Nemajú!
Profesor Francesco Torralba Roselló, teológ, filozof, docent na súkromnej univerzite Ramona Llulla v Barcelone, v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas uviedol, že veriaci musia pri komunikácii s neveriacimi používať zreteľný jazyk, ktorý môže osloviť každého. (2)
Budeme veľmi radi, ak si predseda KBS osvojí názor tohto profesora.
Je potrebné, aby pobožní ľudia (teisti) sa naučili vyjadrovať rozumne, a zrozumiteľne. Čo zamýšľajú dosiahnuť klerici takými vyjadreniami, že nejaké ich sviatky majú veľký význam aj pre neveriacich? Chcú takto manipulovať politikov?
Musíme sa ohradiť voči takým vyjadreniam, a dištancujeme sa od takých neveriacich, akých má na mysli predseda Zvolenský. (Bez ohľadu na to, akých neveriacich má Zvolenský na mysli.)
Humanisti nie sú takí neveriaci!
Ak sa Zvolenský vyjadrí jedným dychom, že „veriacich alebo neveriacich“, tak pod pojmom veriaci má na mysli pobožných, dajme tomu tých, ktorí pri sčítaní ľudu uviedli položku „Rímskokatolícka cirkev“ na sčítacom tlačive v bode Náboženské vyznanie.
Takíto ľudia sa sami nazývajú veriacimi, takže potiaľ je vyjadrenie Zvolenského zrozumiteľné. Avšak kto sú podľa neho neveriaci? Sú to aj humanisti?
Humanisti pri sčítaní ľudu uviedli, že sú bez náboženského vyznania.
Čiže v tomto zmysle sú „neveriaci“, t. j. bez (náboženského) vyznania, bez náboženskej viery.
Pri sčítaní v roku 2021 uviedlo 1 296 142 ľudí, že sú „bez náboženského vyznania“ (t. j. 23,79 %). Pri ďalších 353 797 ľuďoch (t. j. 6,49 %) sa nepodarilo z rôznych dôvodov zistiť údaj. Sú títo ľudia podľa Zvolenského, a jemu podobných ľudí, neveriaci?
Štatistický úrad SR zaradil 16 186 ľudí (t. j. 0,3 %) do súhrnnej položky „ad hoc hnutia“. A do položky „iné“ zaradil 14 685 ľudí (t. j. 0,27 %).
Veľmi výstižne sa vyjadril 12. mája 2011, vo večerných televíznych novinách na Markíze, bývalý minister kultúry Daniel Krajcer (za SaS), keď o tak veľkej skupine občanov „bez náboženského vyznania“ povedal (3):
„Podľa súčasného právneho poriadku Slovenskej republiky neexistuje definícia takejto skupiny.“
Neveriaci nie sú ani definovaní pre tento štát! Tak pre akých nedefinovaných ľudí má mať nejaký cirkevný sviatok veľký význam? Hovoríme tu o nejakom milióne ľudí na Slovensku, pre ktorých ani tak významnú udalosť ako je sčítanie ľudu, ktoré sa koná raz za 10 rokov, nemá taký veľký význam, aby sa mimoriadne venovali otázke, ktorá skúmala ich postoj k náboženským organizáciám na Slovensku.
Niektorí čitatelia písali do redakcie, aby humanisti pri sčítaní neuvádzali, že sú bez (žiadneho) náboženského vyznania, aké sú uvedené vo formulári, ale aby uviedli v položke Iné slovne: humanisti, prípadne humanista, humanistka, humanizmus.
Lenže to je neprípustné, pretože otázka skúma náboženské vyznania, a na sčítacom tlačive tých náboženských vyznaní bolo hojne vymenovaných.
Iné náboženské vyznanie môže byť napríklad nejaké občianske združenie, ktorému sa nedarí získať štatút riadne registrovanej cirkvi.
Kedysi dávno sa veriaci, napríklad katolíci, vyjadrovali o moslimoch, že sú to neveriaci, keď vytvorili križiacke výpravy v boji proti nim.
Pri Detskej križiackej výprave v roku 1212 jej iniciátori tvrdili, že nevinné deti (ktoré boli vo veku 8 až 12 rokov) pre svoju mravnú čistotu (nezaťažené hriechmi) môžu v boji proti neveriacim dosiahnuť väčšie úspechy ako ozbrojené vojská. (4)
Ak má Zvolenský na mysli takýchto neveriacich, potom…
Potom sa pýtame: „Aký veľký význam má pre moslimov sviatok Sedembolestnej?“
(1) Presunu Sedembolestnej na nedeľu bráni Vatikánska zmluva.
(3) Televízne noviny 12. mája 2011, Daniel Krajcer (SaS), minister kultúry pre TV Markíza.
Autor: Ján Parada.
Článok (čiastočne upravený) bol pôvodne uverejnený 20. 8. 2012, ale je stále aktuálny.
2 odpovede na “Cirkevné sviatky nemajú žiaden praktický význam pre humanistov”
[…] máj – Deň víťazstva nad fašizmom (občiansky sviatok)• 15. september – Sedembolestná Panna Mária (cirkevný sviatok)• 1. november – Sviatok všetkých svätých (cirkevný […]
[…] Zvolenský s tým nemá problém, hovorí o veriacich a neveriacich. Ale kňaz Lovaš hovorí, že nepozná […]