Na finančnú rezervu by ľudia mali myslieť hneď od prvej výplaty.
Tak znie jedno zo základných pravidiel finančnej gramotnosti. dTest ale získal od spotrebiteľov informácoe o ponukách kreditných kariet, úverov a kontokorentov spotrebiteľom zo strany niektorých poskytovateľov spôsobom, kedy sú tieto úverové produkty označované ako finančná rezerva. Podobné informácie možno nájsť i pri bežnom prechádzaní po internete, kedy najmä kontokorent je ako rezerva označovaný. Tento postup môže byť nemravný i protiprávny, pretože priemerný spotrebiteľ nemusí obsahu ponuky správne porozumieť.
Predstavte si reálnu situáciu, keď vás osobný bankár v dlhom telefonickom rozhovore vyzve prekonzultovať stav vašich financií s tým, že je veľmi potrebné vytvoriť si finančnú rezervu, a že vám poradí, ako na to. Výsledkom je potom ponuka kontokorentného úveru a kreditnej karty. Pokiaľ sa vám na tom niečo nepozdáva, potom ste na tom s finančnou gramotnosťou dobre. Ale sú na tom všetci spotrebitelia tiež takto? dTest sa domnieva, že nie, pretože označiť pôžičku ako finančnú rezervu je zavádzajúce a pre finančne málo gramotných spotrebiteľov i škodlivé.
Pôžička sa nám občas môže hodiť, dajme tomu, keď nemáme celú čiastku na kúpu bytu alebo je pre nás jednoduchšie kúpiť si na splátky niečo, čo nám bude skutočne dlho slúžiť a potrebujeme to skôr, než sme schopní si peniaze ušetriť (napr. auto, počítač).
„Vždy ale záleží na celkovej konkrétnej situácii spotrebiteľa a vyhodnotení všetkých pre a proti, lebo každý dlh je bremeno, ktoré určitý čas ponesieme na chrbte,“ hovorí Eduarda Hekšová, riaditeľka spotrebiteľskej organizácie dTest, a doplňuje: „Finančnú rezervu ideálne vo výške šesťnásobku mesačných výdajov domácnosti by sme mali skutočne mať vybudovanú. Musí však ísť o naše peniaze, nie o úver.“
Kreditné karty, úvery i kontokorent na bežnom účte majú na finančnom trhu svoje miesto, ale rozhodne ich nemožno bez varovania ponúkať spotrebiteľom ako nástroj pre vytvorenie finančnej rezervy.
„Pokiaľ sa takého omylu dopustí spotrebiteľ, môže sa dostať do veľmi chúlostivej situácie. Úroky z čerpaného kontokorentu alebo z úveru čerpaného kreditnou kartou bývajú vysoké a ich splateniu sa spotrebiteľ nevyhne. Keď vypadnú spotrebiteľovi príjmy, bude mu chýbať na splatenie úverov práve tá reálna finančná rezerva,“ varuje Eduarda Hekšová.
Poskytovatelia úverov spotrebiteľom majú jasné povinnosti stanovené zákonom. Pri komunikácii so spotrebiteľom sa nesmú používať nejasné, nepravdivé, zavádzajúce alebo klamlivé informácie.
„V dTeste chápeme, že podnikatelia sa snažia spotrebiteľom predať svoj produkty, a že k tomu musia často zjednodušovať,“ konštatuje Eduarda Hekšová a pokračuje: „Označenie úverových produktov pre spotrebiteľov ako rezervy nám vadí, pretože obsah komunikácie so spotrebiteľom sa nesmie zľahčovať alebo zamlčiavať dôležité skutočnosti, informácie alebo upozornenia, a nesmú najmä používať formulácie, ktoré môžu u spotrebiteľa vyvolávať klamlivé očakávania, týkajúce sa dostupnosti spotrebiteľského úveru a výšky jeho nákladov.“
V ideálnom svete je na každom, aby sa slobodne rozhodol, ako a k čomu použije svoje peniaze a či si na svoje výdaje peniaze požičia. V ideálnom svete sa však nenachádzame a v spoločnosti žijú spotrebitelia rôznej finančnej gramotnosti. Mnoho zraniteľných spotrebiteľov si nedokáže reálne vyhodnotiť svoju finančnú situáciu a poskytovatelia finančných služieb by preto vo vzťahu k spotrebiteľom nemali predávať úverové produkty ako „rezervu“, ktorou v skutočnosti nie sú.
Dostali ste sa ako spotrebitelia do problémov vo vzťahu k podnikateľom? Máte spotrebiteľskú otázku? Môžete sa obrátiť na bezplatnú spotrebiteľskú poradňu dTestu, a to elektronicky na www.dtest.cz alebo telefonicky na čísle 299 149 009 (Česko).
Autor: dTest.