O rozdieloch medzi humanistami a filantropmi.
Sú dva pojmy, ktoré sú si významovo podobné.
Občas sa stane, že ľudia si pletú pojem humanista s humánnosťou. Preto sa chcem viac rozpísať o rozdieloch medzi humanistami a filantropmi. Stále to bude mať čosi spoločné s humánnosťou.
Kto je humanista, človek s humanistickým svetonázorom, som vysvetlil v článku Humanistický svetonázor.
Ak by som sa mal vyjadriť ešte raz, a čo najstručnejšie, povedal by som, že humanisti sú tí, ktorí majú nenábožensky svetonázor, s konkrétnymi vlastnosťami, ako je uznanie prírodnej evolúcie, s vypracovanými vlastnými etickými normami pod spoločným názvom humanistika (etika humanistov).
Filantrop je zasa stúpenec filantropie, dobročinný človek, ľudomil.
Opakom filantropa je mizantrop. A opakom humanistu je teista.
Filantropom môže byť ako humanista, tak i teista, alebo človek s etonistickým svetonázorom.
Napríklad medzi päť pilierov islamu patrí zakát, čo je v určitom význame systém sociálnej pomoci, a v širšej rovine zakát zahrňuje v sebe milodar alebo almužnu, čo je istým spôsobom forma dobročinnosti. Avšak zakát je povinná dávka, kým almužna je dávka dobrovoľná. Preto moslimovia rozlišujú pojem zakát ako povinnú dávku a určitý systém sociálnej pomoci na financovanie vopred stanovených účelov od pojmu zakát ako určitého milodaru, pričom zakát má najväčší význam práve v systéme sociálnej pomoci.
Vyberám 5. a 6. bod z knihy Islam – viera a náboženstvo, ktorú napísal Abdulwahab Al-Sbenaty.
5. „Odvádzanie dávky zakát môže islamský štát vynútiť, kým plnenie milodaru alebo almužny sa vynútiť nedá, pretože ide o dobrovoľný dar.“
6. „Zakát predstavuje jeden zo základných náboženských úkonov v islame, kým milodar a almužna sú chvályhodným správaním, ku ktorému islam moslimov nabáda.“
Tým som chcel načrtnúť, že i u teistov (napríklad moslimov) sa prejavuje ochota pomáhať, byť dobročinnými.
Ochota pomáhať slabším, zmierňovať biedu či utrpenie, dobrovoľne prispieť určitou finančnou čiastkou na nejaký dobročinný cieľ, to všetko sú ušľachtilé pohnútky, chvályhodné, a iste humánne.
Slovník cudzích slov (akademický) ponúka na vysvetlenie slova humánny toto:
- vzťahujúci sa na humanitu, ľudskosť, ľudský: humánne zásady; humánne cítenie
- ľudomilný, dobročinný, humanitný
- vzťahujúci sa na človeka, ľudský: humánna medicína
A Synonymický slovník slovenčiny k slovu humánny ponúka tieto príbuzné slová:
„Dobročinný – zameraný na dobročinnosť; poskytujúci, robiaci dobročinnosť • charitatívny: dobročinná, charitatívna organizácia • benefičný: benefičný koncert, benefičné podujatie • humanitárny – zameraný na človeka, sledujúci jeho dobro: humánne, humanitárne ciele • ľudomilný • ľudomilský • filantropický: robiť ľudomilné skutky • zastar.: blahočinný • dobrodejný
…čiže: humánny – zameraný na človeka, sledujúci jeho dobro; zodpovedajúci ľudskosti, vyplývajúci z ľudskosti (opakom je nehumánny) • ľudský (opakom je neľudský) • knižne človečenský: humánna, ľudská povinnosť; nie je to humánne, ľudské • humanitný • humanitárny – súvisiaci s humanitou: humanitné ciele, humanitárna pomoc.“
Filantropia sa prejavuje starostlivosťou o dobro ľudí. Filantrop by mal nezištne konať v prospech druhých. Ak tak koná humanista, môžeme o danom humanistovi povedať, že je aj filantrop. Rovnako tak môžeme potom hovoriť o filantropoch aj s inými svetonázormi.
Jednoducho, filantropa môžeme nájsť ako medzi humanistami, tak i teistami. Aj človek, ktorý neuznáva prírodnú evolúciu, a myslí si, že napríklad existovala prvá žena s menom Eva, ktorá vznikla z Adamovho rebra, a toho zasa ako prvého človeka uhnietol z hliny sťaby nešikovný hrnčiar akýsi bájny boh, i taký človek môže byť šľachetným, čiže môže byť filantropom.
Napríklad kresťansky svetonázor, ktorý nadväzuje na židovský náboženský svetonázor, vo svojej knihe Sväté písmo Starého i Nového zákona (v Biblii) v 1. knihe Genezis opisuje pôvod ľudstva takto:
„Vtedy Pán, Boh, utvoril z hliny zeme človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou.“ (Gn, 2:7)
Tak podľa nich vznikol človek s mužským pohlavím. A ďalej si kresťania, i židia, vysvetľujú vznik človeka so ženským pohlavím takto:
„Tu Pán, Boh, dopustil na Adama tvrdý spánok, a keď zaspal, vybral mu jedno rebro a jeho miesto zaplnil mäsom. A z rebra, ktoré vybral Adamovi, utvoril Pán, Boh, ženu a priviedol ju k Adamovi.“ (Gn, 2: 21 – 22)
Takéto vysvetlenie pôvodu ľudstva je v ostrom protiklade k evolučnému vysvetleniu pôvodu ľudstva.
Filantrop, ktorý uznáva evolučný pôvod ľudí, tak môže byť humanista, ale ak filantrop si myslí, že napríklad človek vznikol tak, že mu akýsi boh vdýchol do jeho nozdier dych života, tak bude tento filantrop žid, kresťan, prípadne moslim (čiže teista).
U filantropa nerozhoduje jeho osobný svetonázor, ale samotný prístup k ľuďom, bez ohľadu na to, čo si myslí o tom, ako vôbec ľudia vznikli, aký majú pôvod. Má vzťah už ku konkrétnym ľuďom, dnes žijúcim, a ak hovorím o konkrétnych ľuďoch, tak mám na mysli i takých, ktorých filantrop osobne nepozná, ale vie o nich, že potrebujú pomoc. Môžu sa pritom takí ľudia, ktorí sú v určitom ohrození, v núdzi, nachádzať kdekoľvek vo svete, i na úplne inom kontinente, a nikdy v živote sa filantrop nemusí s nimi osobne stretnúť. Filantropovi stačí vedomie, že pomáha, síce neznámym ľuďom, ale aj takíto neznámi ľudia sú konkrétni. Áno, môže sa stať, že filantrop natrafí na podvodníkov, ktorí s nekalým úmyslom lákajú od dôverčivých ľudí peniaze. Preto, ako aj pri iných činnostiach, i pri filantropických aktivitách je potrebné byť obozretnými. Treba si dávať aj pozor na to, komu, na aký účet posielate peniaze. Alebo, ak vás niekto na ulici osloví, či naozaj zastupuje dôveryhodnú organizáciu, a či tak váš dobrý pocit z dobročinnosti nevyjde nazmar.
Platí: Dôveruj, ale preveruj!
Autor: Ján Parada.