Kategórie
Zošity humanistov

Nezmysel, že zlo neexistuje

Rastislav Škoda

Na internete sú o tom za ostatné desaťročie stovky stránok o tom istom tými istými slovami, a autori neváhajú dávať im fantastické nadpisy ako „Einstein uzemňuje ateistov“ alebo „Gymnazista Einstein kontruje ateistickému profesorovi vo veci existencie boha“ či „Nový argument na dôkaz jeho existencie: Zlo je neprítomnosť boha.“

Existuje zlo? Zbytočná, nečestná a zavádzajúca otázka. Nemôže viesť k serióznej debate, ale len k prekrúcaniu, vykrúcaniu, klamaniu a zatemňovaniu zabehaných pojmov. Potvrdzuje to kolovanie v tlači aj hovoroch (najmä v nedeľných kázniach v katolíckych kostoloch), v modernej dobe samozrejme na webových stránkach, početných tzv. historiek či vymyslených príbehov, ktoré volám fantazmagóriami; všetky sú toho typu:

Jeden profesor dal svojim študentom otázku:

„Stvoril boh všetko, čo je okolo nás?“

Na čo jeden študent odpovedal:

„Áno. Iste.“

„Celkom všetko?“ prehĺbil otázku profesor.

Študent opakoval svoju odpoveď:

„Áno. Iste.“

Profesor tému rozvádzal:

„Ak boh stvoril všetko, stvoril aj zlo, ktoré sa na zemi bez pochyby vyskytuje. Podľa zásady, že naša činnosť definuje, čo sme, je boh zlo.“

Študent zmĺkol, profesor vypäl hruď, zrejme spokojný sám so sebou.

„Podal som ďalší dôkaz, že kresťanská viera je mýtus, výmysel, podávaný ako pravda.“

No iný študent zdvihol ruku.

„Smiem mať otázku, pán profesor?“

„Samozrejme.“

Študent vstal a spýtal sa:

„Pán profesor, existuje chlad?“

„Samozrejme,“ odvetil profesor. „Čo je to za otázku? Nikdy vám nebolo zima?“

Prvý študent sa nahlas rozosmial.

Druhý študent sa však nedal.

„Pane, chlad v skutočnosti neexistuje. Podľa zákonov fyziky považujeme za chlad neprítomnosť tepla. Pri 0 Kelvinov je úplná neprítomnosť tepla, kedy sa hmota stáva inertnou, a s ničím nereaguje. Ako fyzikálna veličina chlad neexistuje. Ten výraz sme si vytvorili na opis stavu, ako sa cítime, ak nám chýba teplo.“

Študent mal ďalšiu otázku:

„Pán profesor, existuje tma?“

Profesor:

„Samozrejme.“

Študent:

„Ani teraz nemáte pravdu, pane. Ani tma neexistuje. V skutočnosti je tma neprítomnosťou svetla. Svetlo môžeme študovať, ale tmu nie. Newtonovou prizmou môžeme rozložiť biele svetlo na farby a študovať početné vlnové dĺžky každej farby, ale nemôžeme merať tmu. Jednoduchý svetelný lúč môže preniknúť do sveta tmy a osvetliť ju; ako však vyjadríte stupeň tmy v určitom priestore? Odmeriate množstvo prítomného svetla. Nevravím to správne? Tma je výraz, používaný na opis stavu, keď niekde nie je prítomné svetlo.“

Nakoniec sa mladý muž spýtal profesora:

„Pane, a existuje zlo?“

Zneistený profesor odvetil:

„Iste, veď som to už povedal. Stretáme sa s ním každý deň. Je v každodenných príkladoch neľudskosti ľudí medzi sebou. Je v množstve zločinov a násilenstiev všade, kam len pozriete.“

Aj na toto mal študent odpoveď:

„Ani zlo neexistuje, pane. Aspoň neexistuje ako také. Zlo je jednoducho neprítomnosť boha. Je to ako tma a chlad; je to slovo, vytvorené na opis neprítomnosti boha. Boh nestvoril zlo. So zlom nie je to tak, ako s vierou alebo láskou, ktoré existujú, ako existuje svetlo a teplo. Zlo je výsledok toho, čo sa stane, ak človek nemá v srdci svojho boha. Zlo je ako chlad, keď niet tepla, alebo ako tma, keď niet svetla.“

Profesor si sadol a uvažoval.

Ten mladý muž sa volal Albert Einstein.


Pôvod historky: Tým, ktorí chcú rýchlu odpoveď na otázku, či je historka literárne skutočná, odpovedá internet stručne, že nie je. Nič ani zďaleka podobné tejto povedačke sa nevyskytuje v žiadnej biografii alebo článku o Albertovi Einsteinovi; výpovede príhody nie sú kongruentné (zhodné) s vedcovými prejavmi o predmete náboženstva v početných rozhovoroch (interviewoch) a listoch; v rozhovoroch sa Einstein zvyčajne sám označoval za agnostika alebo „náboženského neverca“. Klamstvo takýchto rozmerov je nehoráznosť.

Einsteinovo meno sa jednoducho prilepilo na starú historku o podobnej téme, upravenú dlho po Einsteinovej smrti, aby sa čitateľskej obci predložila známa hodnoverná osobnosť, a aby anekdota tým získala napriek výnimočnosti na uveriteľnosti.

Zo stanoviska viery je predmet tejto anekdoty jedným z najzávažnejších problémov, ktoré má kresťanské náboženstvo, a to je koexistencia vševediaceho, spravodlivého a milujúceho boha na jednej strane a existencia zla na druhej strane, čo sa volá paradoxom teodícey (z gréčtiny pre ospravedlnenie ukrutného boha).

Najbežnejšia odpoveď teológov na problém teodícey je pripustiť, že boh nie je dosť silný, aby zlu zabránil. Veriaci, ktorí akceptujú, že nechal svojho jediného (vraj milovaného) syna ukrižovať za hriech Evy a Adama (pochop to, kto môžeš), po skúsenostiach dvoch svetových vojen a v prítomnosti 60 miliónov utečencov pred hrôzami vojen – z toho už niekoľko miliónov v Európe – pokrčia plecami a povedia si, že tu sa naozaj nedá nič robiť. Veriaci to akceptujú ako Jonáša s veľrybou, nevercov to posilní v ich odmietaní pochabého svetonázoru.

Jeden bloger nazval historku o mladom múdrom Einsteinovi a ateistickom profesorovi galopujúcou slabomyseľnosťou. Ostro protestuje proti konštatovaniu, že svetlo sa dá merať, ale šero a tma nie, vetou:

„Nechcem povedať, že musí byť náboženským idiotom, kto uverí týmto idiotizmom, ale uľaví mi to.“

Záverečná veta, že zlo je prejavom neprítomnosti božieho dotyku srdca človeka, navádza otázku, kto zaviedol a udržuje túto neprítomnosť? Tento odsek treba rozšíriť. Učili ma, že boh je všade. Teraz si mám zvykať na to, že v mojom srdci nie je? Ja by som nemal nič proti jeho prítomnosti, ani proti dotyku, len keby iniciatíva vyšla z (vraj) môjho stvoriteľa. Neviem, čím si zloduch apoštol Pavel, tvrdo prenasledujúci prvých kresťanov, zaslúžil zasiahnutie bleskom a namiesto patričného trestu „obrátenie“ a slávu večnú.

Kto rád hľadá útechu u duchovných autorít, vie, ako na to: Einstein patrí ako veriaci do kostola! Ibaže Einstein výslovne odmietol vieru v osobného boha, čo však jeho protivníci nečítajú a neberú na vedomie, ba majú smelosť klásť provokujúcu otázku: „Čo by na to povedal Einstein?“

Vo Wikipédii je článok o galaxii. V článku sa píše:

„V roku 2000 bola objavená tmavá galaxia VIRGOHI21. Jej tmavosť bola verifikovaná a zverejnená v roku 2005.“

Opovážite sa protirečiť vedcom, autorom tohto objavu, že mali hovoriť o nízkej svetlosti tmavej galaxie namiesto o jej tmavosti?

Podľa môjho názoru je bezcitnosťou nahovárať pacientovi, ktorému granát zobral zrak, že to nie je zlo jeho osudu, ale akýsi nie ním zavinený nedostatok dotyku božej lásky.

Zhrnul som niektoré nezmysly, popísané na webových stránkach kresťanského svetonázoru o stvorení sveta a neexistencii zla – už pri tejto vete mi vlasy vstávajú dupkom, nieto ešte pri školáckych pokusoch o vedecký štýl dokazovania. Ak mi neveríte, pozrite sa na článok Albert Einstein: Zlo neexistuje.


Pôvodne uverejnené 19. mája 2017 v Zošitoch humanistov č. 112.

Archív: sken článku na stránke Pozitivní svět.

2 odpovede na “Nezmysel, že zlo neexistuje”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *