In memoriam: Christopher Hitchens

1949 – 2011.

Christopher Hitchens – neporovnateľný kritik, výrečný rečník, ostrý komentátor a galantný bonviván – umrel 15. decembra 2011 ako 62-ročný. Na jar 2010 mu lekári diagnostikovali rakovinu pažeráka krátko potom, ako uverejnil svoje pamäti Hitch-22; nasledovala chemoterapia.

Jeho jedinečná próza začala vychádzať vo Vanity Fair od roku 1992, keď sa stal jej prispievajúcim vydavateľom.

„Obete rakoviny trpia trvalým pokušením zaoberať sa sebou samým a podliehajú solipsizmu (krajný filozofický subjektivizmus, uznávajúci ja za jedinú skutočnosť, všetko ostatné sú len ‚predstavy‘ ‚ja‘),“ napísal pred rokom.

Ale jeho finálne práce boli niečo celkom iné: v priebehu posledných 12 mesiacov napísal pre časopis Vanity Fair článok From Abbottabad to Worse o vzťahoch medzi USA a Pakistanom po smrti Usámu bin Ládina. Napísal medailón o Joan Didionovej, americkej spisovateľke – narodenej v roku 1934 (píšucej o dezintegrácii americkej morálky a rozmáhajúcom sa kultúrnom chaose, charakterizovanom individuálnou a sociálnou fragmentáciou).

Napísal esej o retrospektíve Private eye (Súkromné očko) v Múzeu Viktórie a Alberta, predpoveď o budúcnosti demokracie v Egypte, úvahu o dedičstve progresivizmu vo Wisconsine, a celú sériu ďalších úprimných, šľachetných a prekrásne písaných esejí, v ktorých zachytil priebeh fyzikálnych a duchovných dôsledkov svojej choroby. Nakoniec bol viac angažovaný, neúnavný, veselý, pozorný a inteligentný k sebe samému ako k všetkému inému – bol taký po celé posledné štyri desaťročia.

„Hlavnou útechou v dvoch rokoch žitia umierajúc mi bola prítomnosť priateľov,“ napísal v júnovom čísle Vanity Fair 2011.

Umrel v ich prítomnosti v Andersonovom stredisku pre liečbu rakoviny v Houstone v Texase. Utešujeme sa, že žil dobre a bude nám veľmi chýbať.

Smútočné oznámenie uvádzajú slová na rozlúčku od Richarda Dawkinsa:

„Šťastnú cestu, Ty veľký hlas. Veľký hlas rozumu, ľudskosti a humoru. Veľký hlas volajúci proti pokrytectvu, frázam, tmárstvu a domýšľavosti, proti všetkým tyranom, vrátane Boha. Šťastnú cestu, Ty veľký bojovník. Bol si s nami v zákopoch a neustúpil si. Šťastnú cestu, Ty veľký príklad pre nás všetkých.

Tvoj Richard.“

---

Fotografia Christophera Hitchensa: © Gasper Tringale.

Juli Weinerová píše pravidelne pre Vanity Fair. Jej blogy na Tumblr, Twitteri a Facebooku.

Zdroj článku: In Memoriam: Christopher Hitchens, 1949–2011, 15. 12. 2011.

V e-zine Humanisti.sk bol článok pôvodne uverejnený 16. 12. 2011.