Pandémia, vojna ani toľko kritizované maturity neodradili mladých ľudí so záujmom o ekonómiu zapojiť sa do tohoročnej Ekonomickej olympiády. Záujem o ekonomické témy každý rok stúpa a prejavilo sa to aj v piatom ročníku olympiády, do ktorého sa zapojil rekordný počet študentov z celého Slovenska.
Finále piateho ročníka Ekonomickej olympiády sa konalo v utorok 3. mája 2022 v hoteli Devín v Bratislave, kde sme sa dozvedeli mená troch najlepších mladých ekonómov z celého Slovenska. Ekonomická olympiáda pomáha mladým ľuďom rozvíjať ekonomické zručnosti a prehlbovať ich záujem o túto vedu a zároveň poskytuje cennú spätnú väzbu pedagógom o vedomostiach ich študentov.
Projekt Ekonomickej olympiády na Slovensku organizuje INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz v spolupráci s českým Institutem ekonomického vzdělávání (INEV).
Do aktuálneho ročníka Ekonomickej olympiády sa zapojilo rekordných 11 300 študentov, čo je v porovnaní s minulým rokom nárast takmer o tretinu. Do krajských kôl sa prebojovalo 540 súťažiacich, ktorí aj tento rok absolvovali testovanie online. Vo finále sme sa osobne stretli s 51 študentmi z celého Slovenska, ktorí preukázali najlepší prehľad z ekonómie a analytické myslenie.
Prvou časťou celoslovenského finále bol 60-minútový test zameraný na aktuálne ekonomické problémy, ktoré vplývajú na každodenný život Slovákov a Sloveniek. Súťažiaci stredoškoláci analyzovali, ako cenový strop vplýva na dopyt a ponuku potravín, argumentovali, ako sankcie ovplyvnia ekonomiku Ruska a EÚ a tiež počítali, ako rastúce ceny nehnuteľností ovplyvňujú poistné sumy domov a náhradu prípadnej škody. Desiatka najlepších študentov postúpila do ústneho kola, v ktorom sa svoje odpovede na vytiahnutú otázku snažili vyargumentovať pred odbornou porotou. Jej členmi boli odborníci z akademickej obce, súkromného a neziskového sektora: Robert Chovanculiak (INESS), Richard Kališ (Slovenská ekonomická spoločnosť), Štefan Máj (Nadácia Slovenskej sporiteľne), Richard Pánek (EY Slovakia) a Martin Šuster (sekcia Plánu obnovy, Úrad vlády SR).
Riaditeľka Ekonomickej olympiády Monika Budzák: „Každý rok ma prekvapí, koľkým ekonomickým mýtom a nezmyslom mladí ľudia veria. Mnohí študenti v krajskom kole napr. verili, že uzavreté hranice a štátne vlastníctvo prinesú spotrebiteľom väčší blahobyt a ekonomickú stabilitu. Dnešné celoslovenské kolo ma naopak naplnilo optimizmom, keďže sme čítali a počuli ekonomické argumenty, podkuté dátami a rozumnými závermi, ktoré by som čakala skôr od študentov na vysokej škole.“
V rámci finále bol pre študentov a pedagógov pripravený aj program vo forme prednášok a diskusií. Tento rok bola pre sprevádzajúcich pedagógov pripravená prednáška analytika INESS Radovana Ďuranu: Sociálny systém zľava – sprava. V nej sa venovali fungovaniu sociálneho systému na Slovensku, jeho financovaniu a nastaveniu.
„Vojnu“ proti pandémii nasleduje vojna skutočná. Rast cien, narušené obchodné vzťahy, logistické výpadky, utečenci. Čo to bude znamenať pre slovenskú, európsku a globálnu ekonomiku? Tejto otázke sa venoval poobedňajší program, ktorý tvorila panelová diskusia s názvom Ekonomika a finančné trhy v čase vojny. Diskutovali Martin Vlachynský z INESS a Tibor Lörincz, analytik Tatra banky. Venovali sa aktuálnej situácii vo finančnom sektore, zmenám v úrokových sadzbách či stratégiám v menovej politike. Dotkli sa aj úlohy očakávaní v ekonomickom vývoji či súčasnej inflácii.
Po záverečnom hodnotení porota v ústnom kole určila výsledné poradie všetkých desiatich superfinalistov Ekonomickej olympiády. Tretie miesto zaujal Matej Sova z Gymnázia na Teplickej ulici v Bratislave, druhé miesto získal David Guľaš z LEAF Academy v Bratislave a absolútnym víťazom piateho ročníka Ekonomickej olympiády sa stal Martin Kips z Gymnázia na Grösslingovej ulici v Bratislave. Súťažiacim gratulovali a ceny odovzdávali organizátori, partneri projektu a členovia odbornej komisie. Vďaka sponzorom sa najúspešnejšia trojica finalistov môže tešiť z hodnotných cien ako je čítačka elektronických kníh, mobilný telefón a notebook.
„Nečakal som to, tak asi je to zmes toho, že som sa pripravoval a toho, že tie otázky mi celkom sadli, či už v testoch alebo v ústnej časti. Myslím si, že to bolo veľmi dobre zorganizované, a väčší stres ako pri tých testoch som mal pri vyhlasovaní výsledkov, ale samozrejme to nebolo nič strašné, naozaj človek sa tu cíti príjemne celý deň a som rád, že to takto dopadlo. Určite odporúčam Ekonomickú olympiádu každému, aby sa zúčastnil, nemáte tým čo stratiť, a možno nájdete niečo, čo vás baví, niečo v čom ste dobrí, a aj keď nie, tak tie otázky, testy sú tak prakticky zamerané, týkajú sa aktuálnych ekonomických problémov, takže je to niečo z čoho si každý môže odniesť aj nejaké vedomosti,“ odkázal víťaz tohoročnej Ekonomickej olympiády Martin Kips.
„Účasť v Ekonomickej olympiáde mi dala väčší rozhľad, pomohla mi lepšie formulovať ekonomické argumenty a motivovala ma pokračovať v záujme o ekonómiu,“ vyjadril sa jeden zo súťažiacich v anonymnom hodnotiacom dotazníku.
O nedostatočnej ekonomickej a finančnej gramotnosti sa intenzívne začalo hovoriť v ostatných rokoch. Ekonomická olympiáda pomáha poukazovať na ekonomické problémy a povzbudzuje študentov, aby už v mladom veku začali rozmýšľať nad ich riešeniami. Súťaž tiež motivuje školy a pedagógov venovať výučbe ekonómie viac priestoru. Len tak sa dá kultivovať kritické myslenie a vychovať generáciu, ktorá neverí populistickým skratkám, ale rozumie trhovému mechanizmu a tvorbe prosperity.
Ekonomickú olympiádu v školskom roku 2021/2022 podporujú: Slovenská banková asociácia, Slovenská asociácia poisťovní, Nadácia Slovenskej sporiteľne, Nadácia Tatra banky, Martinus, EY Slovakia, ABCedu, Nadácia SPP, Nexteria, portál Zones, týždenník Trend, Slovenská ekonomická spoločnosť, Institut ekonomického vzdělávání (INEV), Ekonomická univerzita v Bratislave, Fakulta managementu Univerzity Komenského, Fakulta sociálnych vied UCM v Trnave, Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov A. Dubčeka v Trenčíne, Fakulta ekonomiky a manažmentu SPU v Nitre, Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov UNIZA, Fakulta Manažmentu PU a Ekonomická fakulta, TUKE.
Autor: INESS.