Kategórie
Humanizmus Knihy

O jedinom Bohu a obľúbenej žuvačke

Úryvok z knihy Človek alias programovaný biologický stroj a jeho lásky.

„Dalo by sa povedať, že karneval, na rozdiel od oficiálnych slávností, bol oslavou dočasného oslobodenia od panujúcej pravdy a ustáleného poriadku; znamenal prechodné zrušenie všetkých spoločenských rozdielov, privilégií, noriem a zákazov. Karneval bol naozajstnou oslavou času, sviatkom vzniku nového, zmeny a obnovy. Bol proti všetkému zvečnenému a definitívnemu.“

Michail Bachtin: Rabelais a jeho svet

V dnešných časoch sa každý oháňa slobodnou vôľou voľby náboženstva, ktoré nám každý chce zaručiť. Je to aj jeden zo základných princípov súčasnej demokracie. Predpokladá sa, že je naša slobodná vôľa zvoliť si nevieru alebo vieru v určitý druh náboženstva, a tým aj zmysel života. Z histórie šírenia náboženstiev a zo štatistických údajov o demografických populáciách rôznych náboženstiev vo svete jednoznačne vyplýva, že väčšina ľudí si svoje náboženstvo nezvolila slobodne.

Predstavme si, že v nemocnici v Izraeli sa židovskej a palestínskej rodine narodí chlapec. Židovské dieťa, ktoré bude vyrastať v židovskej rodine, bude pravdepodobne veriaci žid, a palestínske dieťa, ktoré bude vyrastať v islamskej rodine, bude pravdepodobne vyznávať islam.

Čo by sa stalo, keby niekto v nemocnici tieto dve deti vymenil? Ak by nikto nič nezbadal, z rodeného žida by sa pravdepodobne stal veriaci moslim, presvedčený, mysliaci si, že si svoje náboženstvo zvolil slobodne, a z rodeného moslima by sa pravdepodobne stal veriaci žid, takisto presvedčený, že si svoje náboženstvo zvolil slobodne. A každý z nich by veril, že jeho náboženstvo je pravé.

Keby sa výmena detí neuskutočnila, rodený žid by pravdepodobne vyznával židovské náboženstvo a pravdepodobne by „bojoval“ proti islamským Palestínčanom. Keby sa výmena detí uskutočnila, ten istý človek by vyznával islam a „bojoval“ by proti židovskému štátu. To znamená, že jeho slobodná vôľa, t. j. typ náboženstva, a tým aj viera v pravdy náboženstva, bude s veľkou pravdepodobnosťou závisieť od toho, v akom prostredí sa jedinec narodí a paradoxne aj od toho, či ho náhodou niekto v nemocnici nezamení.

Jednoducho, nemá slobodnú vôľu zvoliť si „pravé“ náboženstvo. Keby deti mali slobodnú vôľu pri výbere náboženstva, museli by mať možnosť rozhodnúť sa, ktorým rodičom sa narodia, v akom prostredí budú vychovávané, prípadne, či ich majú, alebo nemajú zameniť v nemocnici.

Platí to podobne aj o náboženstve detí vychovávaných v katolíckej alebo protestantskej rodine v Severnom Írsku. Ich viera bude záležať na tom, či ich v nemocnici zamenili, alebo nie. Dieťa, zamenené alebo nezamenené, ktoré bude vyrastať v katolíckej rodine, bude pravdepodobne katolík, a dieťa, ktoré bude vyrastať v protestantskej rodine, bude pravdepodobne protestant. V Severnom Írsku deti nemajú veľkú možnosť stať sa vyznávačmi iných svetových náboženstiev. Viac možností pre slobodnú vôľu pri výbere náboženstva je v štátoch, v ktorých ľudia vyznávajú viac náboženstiev. Napríklad dieťa v Indii, ak ho omylom vymenia v nemocnici, môže sa stať hinduistom, moslimom, kresťanom, sikhom alebo budhistom a bude veriť, že jeho náboženstvo je pravé a vybralo si ho slobodne. Často bude brániť pravdu svojho náboženstva, aj keby ho to stálo život.

Demografické populácie rôznych náboženstiev vo svete taktiež dokumentujú, že výber náboženstva nie je väčšinou výsledkom našej slobodnej voľby. Napríklad v Nikarague je 95 % populácie rímskokatolíkov a 5 % protestantov. To znamená, že dieťa, ktoré sa narodí v Nikarague, bude s 95% pravdepodobnosťou vyznávať katolícke náboženstvo. Šancu, že bude vyznávať budhizmus, má veľmi malú. Jeho vieru determinuje miesto narodenia. Keby Nikaraguu nekolonizovali katolícki Španieli v 16. storočí, ale islamskí Arabi, tak by možno 95 % nikaragujskej populácie vyznávalo ako prirodzené náboženstvo islam. A ľudia by verili islamu v presvedčení, že si slobodne zvolili pravé náboženstvo. Podobných oblasti, malých alebo väčších, kde až 90 % obyvateľstva verí v jedno náboženstvo, je veľa.

Porovnajme, aké značky tenisiek alebo žuvačiek si kupujú obyvatelia Nikaraguy a aké náboženstvo vyznávajú. Zistili by sme, že 95 % obyvateľov vyznáva jedno náboženstvo, ale si kupuje rôzne značky tenisiek a žuvačiek. Je pravda, že ponuka značky tenisiek alebo žuvačiek je väčšia ako výber náboženstiev. Praktická situácia je však taká, že pri veľmi významnom rozhodnutí, ako je viera a náboženstvo, Nikaragujčania nemajú slobodnú vôľu, a pri takej nevýznamnej veci, ako je značka tenisiek alebo žuvačiek, majú slobodnú vôľu (hoci aj tá je ovplyvnená reklamou). Podobne to platí aj v Indii, kde jej obyvateľ, i keď má viac možností, si nevyberá, ktoré náboženstvo z mnohých bude vyznávať. Vo veľkej väčšine vyznáva a verí v to isté náboženstvo ako jeho rodičia, ale kupuje si rôzne značky tenisiek a žuvačiek.


Karol Ondriaš – Človek alias programovaný biologický stroj a jeho lásky

O knihe sa autor Karol Ondriaš vyjadril:

„V knižke prezentujem svoje názory na niektoré fakty, ktoré ma fascinujú. Napríklad je to každodenná skúsenosť, že ľudia, ktorí majú prístup k tým istým informáciám, majú diametrálne odlišné názory na mnohé podstatné javy v spoločnosti a vo svete. Zoberme si skupinu ľudí, ktorí majú stopercentne správny názor, že prerušenie tehotenstva je niečo strašné, rovná sa vražde, a je zásadne proti interrupcii. Iná skupina ľudí má názor, a tiež je presvedčená o jeho správnosti, že na prerušenie tehotenstva má právo matka, keď sa o tom rozhodne. Niekedy pri strete týchto dvoch skupín prichádza aj k fyzickým napadnutiam, dokonca aj k zabitiu. Zarážajúce je, že tieto dve skupiny ľudí majú približne rovnaké informácie týkajúce sa spoločnosti a problémov prerušenia tehotenstva, a predsa na základe rovnakých informácií dospeli k protichodným záverom.

Podobne to platí pri viere a neviere v nadprirodzené sily. Sme svedkami, že niektorí ľudia sú kresťania a veria v Boha a v biblické pravdy, a iní neveria ani v Boha, ani v biblické pravdy. Vynára sa otázka: ako je to možné, veď informovanosť ľudí vôkol nás je rovnaká a každý si môže vybrať, ktorým informáciám bude veriť a ktorým nie. Prečo rovnaká informovanosť produkuje diametrálne odlišné názory ľudí?

Prekvapuje ma, že v dnešných časoch viac ako polovica ľudstva verí v nadprirodzené sily, ktoré vraj zasahujú, riadia alebo ovplyvňujú náš svet. Že v dnešnej dobe, keď sú vedecké poznatky na vysokej úrovni, toľko ľudí verí, že Biblia, Korán, Rigvéda, Dhammapáda, Tanach, a ďalšie prastaré diela sú sväté knihy, podľa ktorých sa máme riadiť a vysvetľovať si svet. Vidí sa mi zvláštne, ak súčasné vedecké poznatky nepresvedčili väčšinu ľudstva, že historické klasické tradície viery v bohov, v Boha a v dušu patria minulosti a v súčasnosti by nemali mať šancu. V podstate sa mi zdá nepochopiteľné, že vedecké fakty sa v konkurencii viery výrazne nepresadili. Preto sa v tejto knižke snažím hľadať odpoveď na túto otázku.“

(Upravené podľa predslovu knihy.)

RNDr. Karol Ondriaš, DrSc. bol vedúci vedecký pracovník Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky SAV v Bratislave.

Odkaz na knihu: Človek, programovaný biologický stroj a jeho lásky.

ISBN: 80-967979-5-6, vydalo vydavateľstvo Agentúra IQ+, Janošovský, v edícii Alternatíva, kapitola siedma: Ilúzia slobodnej vôle, strany 137 – 138.

Úryvok z knihy bol pôvodne uverejnený 24. 9. 2011.

2 odpovede na “O jedinom Bohu a obľúbenej žuvačke”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *