Vážení humanisti,
minulý rok som bola Spoločnosťou Prometheus navrhnutá na cenu Veľvyslankyňa humanizmu. Schváleniu predchádzal vážny rozhovor s predsedom spoločenstva o mojej práci, postojoch, názoroch aj osobnom živote. Cenu som prevzala vlani na slávnosti v spoločnosti zaujímavých a slušných ľudí.
Po roku som sa opäť zúčastnila slávnosti udeľovania cien – chcela som vyjadriť podporu ľuďom šíriacim humanizmus. Vnímam ho ako obhajovanie pravdy, slobody, úcty k človeku a presadzovanie racionality. Slávnosť bola pre mňa slávnosťou až do prejavu oceneného Humanistu roka 2018, vedca a spisovateľa Gustáva Murína. Dovtedy som toho pána nepoznala, nič som od neho nečítala, videla a počula som ho prvýkrát v živote. Počas prejavu ma šokovala hrubá nadávka (adresovaná nežijúcemu politikovi, ktorý sa už ani brániť nemôže). V tej situácii nemohlo nič ospravedlniť vulgárnosť – ani snaha vyprovokovať diskusiu. Nasledoval popis zneužitia sexuálnej aféry iného politika v politickom boji – to som vnímala ako absolútne nevhodné v prednáške na slávnosti. A pripadalo mi to aj samoúčelne, pretože bez opakovaného zdôrazňovania sexuálnych praktík, by sme podstatu pochopili. Navyše, rečník-vedec, hodnovernosť svojich slov potvrdzoval odvolaním sa na film (nie dokumentárny!). Zostala som v nemom úžase. Kde som sa to ocitla? Uvažovala som, či sa mám konfrontovať alebo odísť. Zvolila som odchod ako vyjadrenie postoja, že takéto reči už nechcem počúvať a nebudem polemizovať s vulgárnosťou. Nie som puritánka, v umení ocením, keď dotvára pravdu o živote, v poradni som počula od klientov kadečo a mne samej v súkromí v hneve ujde uľavujúce slovo. Toto som však vnímala ako hrubé zneváženie slávnosti, prítomných, mňa aj humanizmu. Odišla som premýšľajúc, či som bola svedkom iba ojedinelého faux pas oceneného.
Hľadala som vysvetlenie v laudáciu aj v blogoch v ňom uvedených – tie však moje pochybnosti prehĺbili. Zdalo sa mi, že v textoch o vede dokáže tvrdenia podložiť faktmi a racionálne argumentovať. Prečo teda pri verejnom prejave argumentoval ad hominem a odvolával sa na filmovú fikciu? Okrem toho, spisovateľ aj vedec má určitý spoločenský status. Mal by byť aj morálnou autoritou. Akou, keď verejne nadáva na slávnosti humanistov?
Hľadala som vysvetlenie ďalej. Google mi ponúkol ďalšie blogy pána Murína o všetkom možnom, ktoré však v laudáciu uvedené neboli. A začalo sa mi vyjasňovať. Nachádzala som namiesto racionálnych argumentov k aktuálnemu dianiu vo svete, aj u nás, opakovane ďalšie osobné útoky, obviňovanie z konšpirácií bez dôkazov, ostrakizmus, znevažovanie, menovanie konkrétnych ľudí hanlivými prezývkami, spochybňovanie ich vzdelania aj kompetencie, predpoklady namiesto faktov. Tu sú niektoré príklady.
Šokovali ma urážky a ponižovanie političky aj spisovateľky tým, že zosmiešňoval ich výzor a cynicky degradoval a dehonestoval ich ženstvo – citujem.
„V mnohých z nás totiž drieme presvedčenie, že je to muž. Ale to nie, vážení, v kancelárke Merkelovej aj napriek vzhľadu mužatky drieme horúce srdce ženy a – nehanbime sa to vysloviť – túúúúúžba! Je to túžba po mužnom objatí, pohladení a… ostatné si domyslíme. A uznajte, bol by takéhoto niečoho schopný našinec? Dokázal by sa takto obetovať, čo len schopnejší Nemec? Odpoveď je krutá – celkom určite nie.“ Zdroj: GuMurin.blog.Pravda.sk.
Nevidím tu iróniu, ani umeleckú nadsádzku. Nemusím súhlasiť, no nesmiem urážať a ponižovať. Kde tu prejavuje úctu k človeku a racionalitu, ktorá sa vyzdvihuje v laudáciu? Ako by ste sa cítili, keby niekto takto verejne urážal a ponižoval vašu ženu alebo muža? Veď by tým dehonestoval aj vás!
Ako by ste sa cítili, keby niekto spochybňoval a zľahčoval sexuálne obťažovanie vašej dcéry v minulosti, ktoré ju stále roky traumatizuje? A keď sa konečne odváži o tom hovoriť (posilnená odvahou iných žien), tak číta, že jej neveria, obviňujú zo zištnosti a stotožňujú s feminizmom?
Pozri: Lavína sexuálnych obvinení – všetko je inak (1. decembra 2017, kategória Absurdity feminizmu) a Nech žije harašenie! (9. januára 2018, kategória Absurdity feminizmu).
Čo si myslíte o zľahčujúcom ospravedlňovaní sexuálneho zneužívania chorého závislého nedospelého dievčaťa dospelým mužom v resocializačnom zariadení? Pozri: Štvanica na Čistý deň. Mňa to pobúrilo. To je absolútne nepochopenie podstaty resocializácie a neprípustné z odborného, právneho aj morálneho hľadiska. Rovnako ako povrchné, necitlivé obviňovanie jej matky za zlyhanie pri výchove a následne ironické spochybňovanie jej snahy, ba povinnosti, ochrániť dcéru. Čo by ste robili, keby sa niečo také tragické stalo vám vo vašej rodine? A narážali by ste na takúto necitlivosť a odsúdenie od človeka, ktorý píše knihy o vzťahoch a rodine? Okrem toho, keď si pozorne prečítate celý blog aj diskusiu zistíte, že pán Murín tu dokonca otvorene schvaľuje nedodržanie zákona vyšetrovateľom polície a stotožňuje to so zdravým rozumom. Argumentuje predpokladmi namiesto faktov. Veď tým verejne schvaľuje protiprávne správanie aj porušovanie základných pravidiel demokracie. Kým zákony platia, tak ich máme dodržiavať. Všetci! Aj keď nesúhlasíme. A zdravý rozum máme využiť na to, aby sme ich zmenili. Inak podporujeme bezprávie.
Dospela som postupne k poznaniu, že prejav na slávnosti nebol ojedinelým zlyhaním Gustáva Murína.
„Čestný titul – Humanista roka sa udeľuje za výnimočné počiny a aktivity pri šírení, presadzovaní a obohacovaní myšlienok humanizmu na Slovensku.“
(Humanus – ľudský, uznáva hodnotu každého človeka, stavia na solidarite, presadzuje riešenie problémov racionálnymi argumentmi).
Čo spája tieto verejne znevažujúce texty s humanizmom? Čím v nich humanizmus obohatil? Ako presadzoval humanistické zásady neosočovať, nepoškodzovať, neznevažovať iných a neubližovať slabým, ktorí nie sú schopní brániť sa (Paul Kurtz: Zakázané ovocie – Etika humanizmu)? Neporušuje túto etiku namiesto jej presadzovania?
Každý nech si sám hľadá odpovede na tieto otázky. Ja už odpovede poznám: Verbálna agresivita a ponižovanie iných ľudí, to pre mňa nie je humanizmus. Útoky na človeka namiesto racionálnych argumentov k veci, to pre mňa nie je humanizmus. Schvaľovanie a obhajovanie porušovania zákona, to nie je humanizmus. Môže to byť začiatok jeho konca. Nechcem a nebudem tomu napomáhať. Tváriť sa, že sa nič zlé nestalo. Stalo sa. Myslím si, že uvedené texty Gustáva Murína z nedávnej minulosti nie sú s humanizmom zlučiteľné. Sú jeho popretím. Aj keby mal Nobelovu cenu za vedu a literatúru, tak tieto jeho texty aj správanie cenu humanistov znehodnocujú. Navyše toto ocenenie legitimizuje verbálne násilie, argumenty ad hominem, znevažovanie iných ľudí aj schvaľovanie nezákonnosti. To je pre mňa absolútne neprijateľné. Mementom mi je, že totality, komunizmus, nacizmus aj holokaust nezačínali vraždením, ale verejným znevažovaním človeka človekom. S tichým súhlasom mlčiacich.
Z uvedených dôvodov som sa rozhodla verejne vzdať ocenenia Veľvyslankyňa humanizmu a vrátiť cenu predsedovi spoločenstva Prometheus.
Banská Bystrica 20. 7. 2018
Ivana Škodová
Archív:
