Je možné žiť mravne bez viery?

Hľadanie odpovede.

V Sedmičke č. 40/2010 vyslovuje pani senátorka Venhodová znepokojenie nad tým, že mnoho Európanov odmieta vieru. Hovorí, že kresťanstvo dalo Európe jej morálne smerovanie a kresťanské hodnoty.

Vyjadrenia pani senátorky a predstaviteľov kresťanských cirkví majú v spoločnosti vzbudiť zdanie či dojem, že bez viery v boha a Krista nemožno žiť morálne a slušne. Nemienim rozpitvávať dve tisícky rokov histórie, ktorá predkladá tisíce príkladov nemorálneho, ba priamo desivého správania a konania príslušníkov napríklad Rímskokatolíckej cirkvi. Podľa toho, čo sa o viere a o živote vo viere hovorí, mali by byť všetci príslušníci cirkvi cnostní a dokonalí. Nie sú, a nikdy neboli.

A taktiež nemám v úmysle vypisovať veľké množstvo príkladov, kedy bezverci či ateisti prežili celý svoj život morálnejšie a šťastnejšie, než mnohí veriaci.

Prečo je teda spoločnosti neustále otĺkané o hlavu, že súčasný stav spoločnosti je spôsobený odklonom spoločnosti od viery? A prečo cirkev vynakladá toľko energie a úsilia, aby do svojho lona pritiahla nové ovečky, a prečo sa jej to nedarí?

Odpoveď by nemusela byť taká zložitá, ako sa na prvý pohľad javí. Celá spoločnosť prekonáva celkom prirodzený vývoj (ako ostatne v histórii každá, nech už by tento vývoj viedol i k vlastnej záhube tej ktorej spoločnosti), ktorý sa nedá zastaviť ani vrátiť späť. To je fakt, na ktorom nemôže zmeniť nič ani skutočnosť, že by všetci príslušníci spoločnosti boli zároveň príslušníkmi Rímskokatolíckej cirkvi. Morálka a morálne či nemorálne správanie a konanie je ovplyvnené niečim iným, nie vierou v boha či Krista.

Povaha človeka, ktorá viacmenej smeruje a riadi konanie a správanie jednotlivca, je každému daná génmi a počas života je ovplyvňovaná výchovou a silou jeho vlastnej vôle. Svoje by k tomu určite mohlo povedať mnoho špecialistov z rôznych odborov, a očakávam, že aj povedia.

Poukazovanie na konzumný spôsob života je lacné a smiešne. Človek k životu potrebuje jesť, piť, obliekať sa a bývať (čo človek Homo sapiens musel už od svojho objavenia sa na Zemi – a môžeme sa samozrejme opäť vrátiť do jaskýň, odetí do zvieracích koží – je otázka, či je toto pravé orechové). Nevystačia si s vierou a milodarmi. Ani cirkevní hodnostári, obťažkaní zlatom a prepychom, žijúci si svoj bezstarostný pohodlný život, ktorý neohrozuje žiadna kríza a nezamestnanosť, to so životom podľa zásad Kristovej viery nemyslia vážne. O morálke nehovoriac.

Je možné usilovnou prácou celej spoločnosti, zákonmi, vyučovaním, výchovou, a rešpektovaním a dodržiavaním morálnych princípov, dosiahnuť zlepšenie situácie aj bez Rímskokatolíckej cirkvi. K tomu, aby človek nepodvádzal, neklamal, nekradol, nezabíjal a správal sa slušne, nepotrebuje vieru v boha.

Odpoveď na otázku z nadpisu musí teda jednoznačne znieť:

Áno!

---

Autor: Antonín Vaněk, predseda občianskeho združenia Humanistickí ateisti (Humanističtí ateisté o. s.) z Česka (IČO: 22854258).

Jeho životné krédo:

„Na život je potrebné nazerať realisticky; ani optimisticky, ani pesimisticky.“

Antonín Vaněk

Článok bol pôvodne uverejnený 9. 12. 2010.