Blud: ateisti veria v niečo, len to nevedia definovať

Keď sa veriaci snažia natlačiť všetkých ľudí do náboženského vreca.

K takým bludom dospievajú veriaci (nábožní, teisti), keď si namýšľajú, že keď oni veria v nejakého boha, že aj iní ľudia musia v „niečo“ také tiež veriť, „len to nevedia definovať“. Akože to nevedia alebo nechcú pomenovať. Dajme tomu preto, že sa takými myšlienkami nechcú zaoberať, alebo sa im nechce zaoberať myšlienkou o možnosti existencie boha, či bohov.

Prečítal som si úvahu „Keď plače BOH…“ od Devany z 30. júla 2016. Devana napísala:

„Takmer každý z nás verí v Boha. V kresťanského, islamského, židovského, či svojho osobného. Dokonca aj tí, ktorí tvrdia, že sú ateisti, veria v niečo, len to nevedia definovať.

Ja sa osobne prikláňam k panteizmu, že Boh je všetko a je vo všetkom, teda mal by byť aj v nás ľuďoch.

My ľudia sme od Boha dostali veľké a osobité dary: rozum, dušu, lásku a povinnosť starať sa a zveľaďovať našu Zem.

Robíme to, alebo mrháme týmito darmi? Aké výsledky našej práce je vidieť? Šťastní a krásni ľudia a nádherná kvitnúca planéta?

Bohom v nás, je naše svedomie, počúvame ho, alebo robíme všetko pre to, aby sme ho umlčali?“

Nebudem mlčať, a protestujem proti snahe natlačiť všetkých ľudí do náboženského vreca. Lebo Devana sa chybne vyjadruje. Najprv opíše ľudí, ktorí veria v nejakého boha, a vzápätí dáva slovu „viera“ ten istý význam aj pre ateistov. Takto vznikajú len zmätky u menej vzdelaných ľudí, lebo to nabáda k myšlienke, ktorú sa bigotní náboženskí fanatici snažia pretlačiť v spoločnosti, že „všetci sú veriaci“. Ak v spoločnosti sa nábožní ľudia snažia uzurpovať pre seba výraz „veriaci“, tak idú proti sebe, ak význam slova „veriaci“ vzťahujú (niektorí občas, niektorí veľmi často, až vždy) aj na ľudí s nenáboženským svetonázorom. Lebo vznikajú protirečenia v ich vyjadreniach. Nábožný, napríklad monoteista, je človek, ktorý verí v existenciu len jedného boha. (žiadnych iných niet.) Devana správne na začiatku vymenúva monoteistov: židov, kresťanov, moslimov. Áno, beriem na vedomie, že sú aj teisti, ktorí veria vo svojho osobného boha, prípadne v nejakého boha, ktorého nespájajú s konkrétnym náboženstvom. Ľudia predsa môžu mať aj vlastné náboženstvo, ktorému oni veria, ktoré si sami vymysleli pre vlastnú potrebu. Dokonca sú okrem monoteistov aj polyteisti, čiže ľudia, ktorí veria v existenciu viacerých bohov. Je to už vnútorná vec takýchto veriacich, že ako vnímajú fakt, že sú aj ľudia, ktorí si myslia, že existuje práve len a len ten ich boh, čiže boh, v ktorého oni veria, ale zároveň si myslia, že ostatní (ktorí neveria v toho boha, v ktorého oni veria) veria vo vymyslených bohov, vo falošných bohov, veria v neexistujúcich bohov… Lebo si myslia, že len a len ich viera je pravá, kým ostatní uverili Zlému, Satanovi, Diablovi… V tejto situácii je zaujímavé, že kresťan si myslí, že jeho boh je pravý, ozajstný… To isté si myslia aj židia alebo moslimovia. Čo si o takých ľuďoch majú myslieť tí, ktorí kedysi verili v antických bohov? Vari kresťania chcú tvrdiť, že Gréci si vymysleli bohyňu Afroditu? Ak by kresťania ovládali logiku, mali by pochopiť, že to isté sa dá povedať aj o židoch, kresťanoch či moslimoch. Niektorí kresťania sa aj snažia o tom premýšľať, a tak hovoria, že je len a len jeden boh, len ho židia, kresťania a moslimovia rôzne vyznávajú. Keby to tak bolo, že je len jeden boh, prečo katolíci sa nezmenia na moslimov. A ktorých moslimov? Stane sa z katolíka sunita alebo šiita? Dobre, toto môže byť pre veriacich (nábožných) príliš náročné na uvažovanie. Prejdem k vete o ateistoch.

„Takmer každý z nás verí v Boha. Dokonca aj tí, ktorí tvrdia, že sú ateisti, veria v niečo, len to nevedia definovať.“

A v čo asi veria? Ateista je definovaný jednoducho ako opak teistu. Pokiaľ teista (veriaci, nábožný) verí v existenciu boha, tak výraz „ateista“ znamená, že neverí v to, čomu verí teista. Spravidla odmieta náboženské názory na existenciu boha. V širšom význame na existenciu akýchkoľvek bohov. Presnejšie odmieta veriť v existenciu nadprirodzených bytostí, nakoľko teisti nevedia predložiť uznateľné dôvody pre ich existenciu. Dôkazné bremeno o existencii bohov totiž leží na teistoch (polyteistoch). Židia, kresťania, moslimovia, čiže monoteisti, to majú o to ťažšie, že musia dokázať, že ostatní bohovia neexistujú, že existuje práve len ten boh, v ktorého oni veria. Viac premýšľajúci kresťania si uvedomujú, že existencia ich boha sa nedá dokázať, preto zdôrazňujú, že oni len tomu veria. Im viera v boha stačí. Im stačí veriť!!! A to isté očakávajú aj od ostatných, že tiež budú len veriť v existenciu boha. Toto sa stalo aj Devane, že tiež len verí. Aj keď svojrázne. Verí, že „Boh je všetko a je vo všetkom“, a zároveň verí, že „sme od Boha dostali veľké a osobité dary: rozum, dušu, lásku“… Ak by som uznal, že boh je aj vo mne, potom som sám sebe dal alebo som sám od seba dostal „veľké a osobité dary: rozum, dušu, lásku“… Také nezmysly budú vychádzať, ak začneme brať náboženské ideológie vážne. Veriaci (nábožní, teisti) majú zvláštnu schopnosť ignorovať logiku a protirečenia, ktoré vznikajú, keď si začnú uvedomovať, že náboženských názorov je príliš veľa, a sú často úplne odlišné, aj keď sa snažia potlačiť v sebe fakt, že veriť v boha moslimov nie je to isté ako veriť v aztéckeho boha Quetzalcoatla. A nie je to isté, ako veriť v rôzne bohyne, napríklad grécku Afroditu alebo egyptskú Maat.

V monoteistickom význame je boh pôvodca vesmíru, presnejšie všetkého možného, čo si ani nevieme celkom dobre predstaviť. Akože v tejto chvíli prijímam náboženskú námietku, že všetko sa nerovná slovu „vesmír“. Sú dokonca ľudia, ktorí hovoria (neviem, či tomu aj veria) o existencii viacerých (mnohých) „vesmírov“. Už to musím napísať do úvodzoviek, pretože také „vesmíry“ sú v mojom ponímaní len súčtom (súhrnom, podmnožinami) vesmíru.

Devana: „Dokonca aj tí, ktorí tvrdia, že sú ateisti, veria v niečo, len to nevedia definovať.“

Pokiaľ oddelíme túto vetu od predošlej o bohu, tak slovo „veriť“ už stráca náboženský kontext. Musíme si totiž uvedomiť, že teisti slovo „viera“ chápu často v náboženskom význame. Lenže veriť znamená považovať za pravdivé. Pozri Adam Roman, Definície dôležitých pojmov:

„Viera je pozitívny postoj adresáta tvrdenia k autorovi, pri ktorom adresát považuje informáciu autora za pravdivú, opierajúc sa o akékoľvek dôvody. Alebo stručne: veriť, znamená považovať za pravdivé. Ak sú dôvody pre vieru rovnako dobre overiteľné každým, kto má o ne vážny záujem, je viera založená na dôkaze. Ak sa viera (v netriviálne fakty) o dôkazy neopiera, nazývame ju bezdôvodnou, alebo slepou. Keďže analýza dôkazov si vyžaduje isté intelektuálne vypätie, ktoré väčšina ľudí vníma ako nepríjemné, stretávame sa podstatne častejšie s vierou bezdôvodnou, než s vierou založenou na solídnych argumentoch. V kresťanstve sa viera bez akýchkoľvek dôkazov považuje dokonca za cnosť, či prednosť (pozri príklad neveriaceho Tomáša). Takýto postoj je pre skeptika úplne nepochopiteľný už len preto, že bez dôvodu možno veriť čomukoľvek, napríklad súčasne tvrdeniu aj jeho negácii, čo predstavuje najhrubšiu možnú logickú chybu.“

Dôležité je uvedomiť si, že „definícia je akékoľvek vymedzenie objektu (či činnosti) tak, aby sme o ňom mohli hovoriť“.

Lebo, ak si majú ľudia rozumieť, čo hovoria, musia mať aj ujasnené významy slov. Kým budú teisti používať slovo „veriaci“ ako synonymum pre „teista, monoteista, polyteista, panteista, nábožný“, tak toto slovo nemôžeme vzťahovať aj na ateistov, pretože vznikne nezmysel „veriaci neveriaci“ alebo „neveriaci veriaci“. A to je jednoznačné protirečenie. Viem, pri „viere“ je možné všetko mysliteľné, aj „neexistujúca existencia“ alebo „existujúca neexistencia“.

Akurát také viery sa nazývajú nerozumné viery. Pre lepšie pochopenie používania slova „veriaci“ si prečítajte napríklad eseje Ako odhaliť veriacich (pri sčítaní ľudu)? a Pastiersky list kardinála Korca, ktoré napísal Adam Roman.

Rozdiel medzi ateistom a teistom (židom, kresťanom, moslimom…) spočíva v tom, že ateista neverí náboženským ideológiám, inak v bežných životných situáciách (ktoré nie sú náboženské) sú na tom rovnako. Keď ide ateista k lekárovi, tak verí (dôveruje) lekárovi rovnako ako teista. Môže a nemusí veriť (dôverovať), čo mu hovorí lekár. Rovnako je to takto pri politike. Jednej strane, jednému politikovi, jednej politickej ideológii, jednej ekonomickej prezentácii, môže aj nemusí uveriť ako ateista, tak aj teista. Pritom lekár môže byť ako teista, tak aj ateista. Nezáleží vždy na tom, aký má lekár postoj k náboženským predstavám. Sú lekári, ktorí neváhajú pacientovi odporúčať placebo, napríklad homeopatikum. A uveriť lekárovi môže teista aj ateista. Alebo ak čítate v cestovnom poriadku, že odchod vlaku je o 21.00 h, tak veríte (predpokladáte), že musíte prísť včas na stanicu, skôr ako bude 21.00 h, aby ste nezmeškali vlak. Takáto viera nie je náboženská. Náboženské viery sú viery týkajúce sa bohov, nadprirodzených bytostí, s nesmierne výnimočnými vlastnosťami. Napríklad viera, že boh stvoril vesmír. Takúto vieru ateista nemá. Ak by ju mal, nebol by ateista. Priblížme sa k tomu, že sú ateisti, ktorí „veria v niečo, len to nevedia definovať“. Čo by to mohlo byť?

Napríklad neviem, ako vznikol vesmír, takže ohľadom tejto otázky nemám žiadnu vieru. Pripomínam, že veriť znamená považovať za pravdivé. Ale ak nič neviem o vzniku vesmíru, tak nemám čo považovať za pravdivé. Vedci sa snažia dlhodobo a odborne zistiť pôvod vesmíru. Venujú tomu všetok svoj pracovný (neraz i mimopracovný) čas, aby sa dopátrali k pravde. Zatiaľ sa dopracovali k viacerým hypotézam a teóriám. Najznámejšou teóriou je teória Veľkého tresku. Vypracovali ju vedci. Je na ľuďoch, či tejto teórii veria, presnejšie, či veria tomu, že vedci hovoria pravdu o pôvode vesmíru pomocou opisu cez teóriu Veľkého tresku. Naučil som sa byť veľmi skeptický k takým závažným výpovediam o vzniku vesmíru. Iste, odpoveď ohľadom toho, prečo existuje vesmír, ako vznikol, aký je pôvod vesmíru, ma zaujíma. Len podľa mňa sú dnešné vedecké výpovede ešte veľmi nedostatočné na úsudok, aby som im mal veriť, čiže ich považovať za pravdivé. Mám viac pochybností ako istôt. Napríklad nemám pochybnosti ohľadom pohybu Zeme okolo Slnka. Nemám pochybnosti o guľatosti Zeme. Dokonca mám veľmi veľkú istotu, že vesmír je veľmi veľký. Až tak veľký, že pri opise veľkosti vesmíru používam slovo „nekonečný“. Čo neznamená doslovne, že vesmír nemá koniec, ale že nič neviem o tom, ako môže alebo nemôže mať vesmír svoj koniec, svoje hranice (či ich má alebo nemá). Keď si neviem predstaviť koniec vesmíru, rovnako si neviem predstaviť začiatok vesmíru. Vesmír sa mi javí ako bez začiatku a bez konca. Niečo večné, nekonečné, bez hraníc… ale viera to nie je, pretože to vôbec nepovažujem za pravdivé. Nemám nič, na základe čoho by som si mal myslieť, že je to tak, a nie inak. Nie každý názor, ktorý má človek, môžeme chápať ako vieru. Ak mám názor, že toto jedlo je výborné, tak aká je v tom pravda? Prípadne, koľko právd obsahuje môj názor na jedlo? V tom jedle môže byť jed. Len o tom neviem. Krása často neobsahuje žiadnu pravdu, iba ak ako skutočnosť budeme chápať deje, ktoré sú v mozgu. O vedomí vieme toho tiež málo. A nerád robím predčasné závery na veci, o ktorých viem málo. Ak v niečo verím, tak vždy to viem definovať. Napríklad: Neviem, aký je veľký vesmír. Neviem, ako vznikol vesmír. Neviem, prečo je niečo, namiesto toho, aby bolo nič. Čo znamená NIČ? Neviem odpovedať v tomto kontexte. Pre môj osobný život to má nulový význam. Mne sa život nezlepší, ak budem poznať pravdu o vzniku vesmíru. Radšej spoznávam pravdu o potravinách, ktoré konzumujem. Rád by som poznal zámery ľudí. Napríklad pravdu o tom, že v mojej blízkosti niekto chystá teroristický čin. Alebo pravdu, že ak budem fajčiť, že zomriem na rakovinu. Lebo viem, že obvykle fajčiari majú zdravotné problémy, ale nájdu sa aj „celoživotní“ fajčiari, ktorí sa dožili vysokého veku. Alkohol je síce škodlivý v istom zmysle, ale jedna storočná babka sa pri otázke, ako sa jej podarilo dožiť tak vysokého veku, pochválila, že každý deň si dá pohárik pálenky. Pre mňa sú cenné pravdy, ktoré sa týkajú zdravého životného štýlu. Pravdy o ekonomike, o finančných javoch. Dôverujem banke, a aj štátu cez zákon o ochrane vkladov, že neprídem o svoje úspory. Podobne banka dôveruje svojim klientom, že požičané peniaze im vrátia. Ale kým v prípade obehu Zeme okolo Slnka vieme v podstate celkom presne vypočítať nejakú budúcu udalosť týkajúcu sa obehu Zeme okolo Slnka (pokiaľ v budúcom čase platia rovnaké prírodné zákony ako dnes), v prípade ľudského správania je to priam nemožné. Banka, to sú v skutočnosti ľudia, ich konanie, a môže sa stať, že banka skrachuje. Môže sa stať, že klient nebude schopný splácať úver, pretože prišiel o prácu. Môžete pripravovať jedlo podľa receptu, ale môže aj nemusí sa jedlo vydariť. Keď viacero kuchárov pripravuje jedlo podľa jedného receptu, tak výsledné chute jedál môžu byť rôzne. Prečo? Lebo ľudia nie sú stroje, do procesu sa vmieša veľmi veľa iných dejov. Kuchári pripravujú jedlo síce podľa receptu, ale pri príprave vznikajú mierne odlišné postupy. Ale aj mierny odklon medzi kuchármi môže spôsobiť odlišné výsledky. Pri ľudskom správaní sa dá predpokladať, čo sa môže stať v budúcnosti, ale istotu nemáme. Myslím na porovnateľnú istotu, akú máme pri pohybe Zeme. Už milióny rokov sa prakticky Zem pohybuje okolo Slnka, a vyzerá to tak, že sa to nezmení do konca môjho života. Pritom nepoznám deň úmrtia. Ale vrah, ktorý ma zabije, ak si dobre naplánuje deň, kedy ma zastrelí, môže mať akú takú istotu o dni môjho úmrtia. Ak by mi svoj úmysel prezradil, mohol by som mu veriť, že vtedy a vtedy zomriem. Myslím si, že tento druh viery je úplne odlišný od náboženských vier. Napríklad verím, že raz zomriem. Jednoducho, považujem to za pravdivé, že raz zomriem. A nemám na to žiaden dôkaz. Jediný dôkaz bude moja vlastná smrť, o ktorej sa už logicky nedozviem, lebo budem mŕtvy. Aj tomu verím. Toto sú viery, ktoré nie sú náboženské. Ide len o odpozorovanie zo života. Vidím, ako ľudia zomierajú, len som si z toho odvodil, že aj ja raz zomriem. Mám veľa dôkazov úmrtí mnohých ľudí.

O sebe neviem, že v čo verím, aby som to nevedel definovať. Takže uvítam príspevky humanistov na Devanín názor:

„Dokonca aj tí, ktorí tvrdia, že sú ateisti, veria v niečo, len to nevedia definovať.“

Ak si o sebe myslíte, že ste ateisti, skúste sa vyjadriť, v čo veríte, a pritom to neviete definovať.

Archív:

---

Autor: Ján Parada.