Učitelia a učiteľky dlhodobo pociťujú vo svojej práci značnú záťaž, pričom pandemická situácia ostatných dvoch rokov ich prežívaniu nepomohla.
Prieskum Teacher Wellbeing Index Slovakia zo školského roku 2020/2021 navyše ukázal, že takmer polovica pedagógov uvažovala o odchode zo zamestnania. Príčiny učiteľského stresu pritom môžu zmierniť aj samotné školy. Niekoľko návrhov ponúkajú vedci a vedkyne zo Slovenskej akadémie vied.
Učitelia a učiteľky nesú na svojich pleciach veľkú zodpovednosť. Nielenže zodpovedajú za výchovno-vzdelávací proces, ale zároveň sa od nich očakáva, že budú rozvážne a efektívne reagovať na emocionálne potreby svojich žiakov. Zosúladenie množstva nevyhnutných činností (vrátane administratívnej práce či komunikácie s rodičmi) môže rýchlo presiahnuť ich časové, fyzické a emočné možnosti.
„Existuje množstvo odporúčaní, ktoré dnes učiteľom a učiteľkám radia, ako nájsť stratenú duševnú rovnováhu v čase krízy, napríklad pohyb, relaxačné a meditačné cvičenia, pozitívne myslenie či mobilizácia sociálnej opory vo svojom okolí. Aj keď sú tieto odporúčania vo svojej podstate užitočné, riešia iba tú časť problému, ktorú pedagóg môže sám ovplyvniť. Učiteľský stres však vychádza aj z objektívnejších príčin a práve na tie má dosah vedenie školy,“ vysvetľuje Alexander Loziak z Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i. (CSPV SAV. v. v. i.).
Duševná pohoda učiteľov a učiteliek má byť v školskej kultúre prioritou. Vedecký kolektív z CSPV SAV. v. v. i. preto riaditeľom a riaditeľkám škôl ponúka 6 návrhov, ako môžu zlepšiť pracovné prostredie a znížiť učiteľský stres v pedagogickom zbore:
Pravidelný prieskum
Prvým a nevyhnutným krokom v snahe redukovať učiteľský stres je identifikovať, kde sa nachádza problém. Prostredie každej školy je totiž jedinečné a vyznačuje sa špecifickými prednosťami, ako aj nedostatkami. Dobrým spôsobom je využiť anonymný online dotazník, v ktorom by mali učitelia a učiteľky možnosť otvorene (a bez obáv) komunikovať, čo ich trápi a v ktorej konkrétnej oblasti prežívajú najvyššiu pracovnú záťaž. Už len samotný akt opýtania sa, záujmu o názor pracovníka, venovania pozornosti môže výrazne napomôcť celkovej pracovnej pohode. Prieskum tak môže sám o sebe fungovať ako pozitívny signál, že duševné zdravie pedagógov je na škole dôležitou témou.
Otvorený dialóg
V pracovnom prostredí je bežné, že manažment a pracovníci navzájom nie celkom rozumejú svojim potrebám a majú problém ‚vcítiť sa do kože toho druhého‘. Rovnako v školách je prirodzené, že učiteľský zbor a vedenie školy majú rozdielne priority, ciele a čelia iným problémom. Kľúčová je v tomto prípade otvorená a z oboch strán vyrovnaná komunikácia, aj keď, samozrejme, nemusí byť vždy príjemná. Vedenie školy môže len profitovať z aktívneho počúvania učiteľov a zároveň, učitelia môžu prostredníctvom otvoreného dialógu lepšie porozumieť potrebám školy.
Implementovanie návrhov učiteľov a učiteliek
Prieskum a otvorený dialóg môžu odhaliť problémy, ktoré významným spôsobom ovplyvňujú učiteľskú záťaž. Keď je už vytvorený kanál komunikácie, ďalším krokom sú návrhy učiteľov a dohoda na vzájomne uspokojivom riešení. Riešením môžu byť zmenené pravidlá a normy, ktoré sú na škole zaužívané – napríklad nové prerozdelenie úloh, zmena spôsobu komunikácie medzi zborom a vedením či stanovenie si jasných pracovných hraníc. Návrhy môžu obsahovať tiež zavedenie vzdelávacích programov, ktoré sa netýkajú len zvyšovania kompetencií, ale aj starostlivosti o duševné zdravie.
Ocenenie pozitívneho
Niekedy je to najlepšie riešenie najjednoduchšie. Manažment často podceňuje, aké dôležité je pravidelné ocenenie toho, čo pracovník robí dobre. Psychologický výskum hovorí, že pozitívna spätná väzba napomáha zdravému zvládaniu záťaže (Brooks a kol., 2019). Aj jednoduché ocenenie vo forme vety „Dobrá práca“ má svoj účinok, ale pozitívna spätná väzba je účinnejšia, keď sa v rámci nej vyzdvihne konkrétny aspekt práce.
Budovanie súdržnosti kolektívu školy
Podľa prieskumu Teacher Wellbeing Index Slovakia zo školského roku 2020/2021 učitelia a učiteľky prežívajú záťaž a napätie aj vo vzťahoch s kolegami v pedagogickom zbore. Preto je dôležité budovať podporné pracovné prostredie, v ktorom je možné udržiavať fungujúce vzťahy. K takémuto prostrediu môžu prispievať pravidelné neformálne stretnutia, výlety či spolupráca na školských aktivitách mimo vyučovania. Kľúčové je tiež akceptovať, že rovnako ako žiaci/študenti, aj kolegovia majú rôzne osobnosti, priority a uprednostňujú rôzne komunikačné štýly.
Poskytnutie priestoru školskému psychológovi
Predstava, že školský psychológ zodpovedá len za pohodu a prosperitu žiakov a študentov, už v súčasnosti nemusí platiť. Školský psychológ môže učiteľom a učiteľkám pomôcť aktívnym vypočutím, venovaním pozornosti, konštruktívnym rozhovorom. Aj keď vypočutie a rozhovor sa môžu zdať ako maličkosti, niekedy práve to postačuje na prekonanie akútnej krízy. V prípade, že takýto zásah nie je adekvátny, môže školský psychológ odporúčať ďalší postup alebo iného odborníka, ktorý je v riešení takýchto problémov zdatnejší. Vedenie školy môže prispieť tým, že podporu učiteľov a učiteliek uzná ako jednu z náplní práce psychológa a vyhradí psychológovi priestor (napríklad presne určený čas v rámci pracovného času), aby sa tejto činnosti venoval.
Spracovala: Katarína Gáliková, SAV.