Prehnaná panika investíciám len uškodí.
Pre investorov sú pri rozhodovaní o zhodnocovaní financií aktuálne podstatnejšie ekonomické faktory ako inflácia či rozhodnutia centrálnych bánk ohľadom ďalšieho nastavenia menovej politiky. Lokálny geopolitický konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou má mať na trhy len dočasný vplyv, po takomto type udalostí totižto dochádza z historickej perspektívy prevažne k jeho rastu.
Keď 24. februára 2022 vypukol otvorený rusko-ukrajinský vojenský konflikt, Rusko sa v priebehu jedného dňa stalo najlacnejším akciovým trhom na svete. Stalo sa tak po jeho historicky piatom najhoršom jednodňovom prepade na úrovni −33 %. Index ruských spoločností obchodovaných na londýnskej burze stratil počas nasledujúcich obchodných dní viac ako 90 % svojej hodnoty.
Zatiaľ čo ruský finančný trh kolabuje, okolité regióny reagujú miernejšie. Väčšiu tendenciu byť hnacím motorom zmien a pohybov majú totižto iné ekonomické faktory ako ceny ropy, inflácia či kroky centrálnych bánk. Práve tie by mali byť naďalej kľúčovými ukazovateľmi správania trhu a zostať elementmi, na základe ktorých sa investori rozhodujú o svojich investičných stratégiách.
Geopolitické konflikty verzus trhy
Ako ukazuje história, geopolitické konflikty a krízy majú len dočasný vplyv na vývoj trhu s akciami, dokonca je pri pohľade na ich minulý vývoj badať aj zlepšenie výkonnosti a nárast hodnoty. To značí, že trhy sa z takýchto udalostí dokázali spravidla rýchlo otriasť a panika spolu s rizikovou averziou investorov nie je na mieste. Práve naopak, napriek negatívnej povahe udalostí, by investori mali v tomto čase ďalej investovať a pretrvať v nastavenej investičnej stratégii predchádzajúceho obdobia.
Podľa hlavného trhového stratéga LPL Financials Rayana Detricka totiž počas 37 hlavných geopolitických udalostí po 2. svetovej vojne akcie do roka rástli o približne 11 %, ak sa ekonomika nenachádzala v recesii.
Blížiaci sa medvedí trh a hľadanie bezpečia
Negatívny vplyv súčasnej situácie najviac pociťujú po Rusku európske akciové indexy. Jedným z dôvodov sú ekonomické sankcie. Tie sú dvojsečnou zbraňou, ktorá môže okrem ruskej ekonomiky zasiahnuť aj tú európsku. Rusko je v rámci tohto geografického regiónu totižto hlavným vývozcom energetických komodít v podobe ropy, zemného plynu a čierneho uhlia, ktorých ceny na svetových trhoch postupne rastú k novým maximám a s nimi dochádza aj k ďalšiemu rastu inflácie. To spoločne so zhoršenými vyhliadkami ekonomického rastu v eurozóne značne komplikuje rozhodnutia Európskej centrálnej banky ohľadom budúceho nastavenia menovej politiky a úrokových sadzieb. V hre je totižto stagflácia, ktorá investorov znepokojuje.
S dôsledkami rastúcich cien energií bude bezpochyby zápasiť aj americká ekonomika. Tá je však od ruských energetických surovín menej závislá než Európa. Rusko-ukrajinský konflikt preto dopadá na tamojší trh menšou váhou. Investormi je tak pokladaný za bezpečnejšiu voľbu. Najväčšiu pozornosť má momentálne v USA nadchádzajúce marcové zasadnutie americkej centrálnej banky Fed, ktoré by malo priniesť prvé zvýšenie sadzieb od decembra 2018.
Každé aktívum sa správa inak
Aktuálna situácia na finančnom trhu dvíha hodnotu vybraných typov aktív. Sú nimi v prvom rade komodity ako zlato, ktoré sa k 8. marcu ocitlo v tesnej blízkosti svojho historického maxima. Na pozadí konfliktu Ukrajiny s Ruskom sa oslabuje euro, no situácia naopak prospieva bezpečne vnímanému americkému doláru. Výraznejší pokles výnosov a nárast cien bol pritom pozorovaný aj v prípade bezpečných štátnych dlhopisov v USA a EÚ. Veľký vplyv však stále majú v tomto prípade práve centrálne banky. Bijú sa tu preto dva faktory, pri ktorých dlhopisové výnosy stále hľadajú ďalší smer.
Naopak kryptomenám súčasná situácia príliš neprospieva a prestáva sa o nich hovoriť ako o digitálnom zlate. Dôvodom je ich nižšia stabilita na trhu a ich vyššia korelácia s vývojom akciových trhov v porovnaní s investíciami do zlata či dlhopisov z investičného pásma.
Pripravil: Martin Labaj, portfólio manažér správcovskej spoločnosti 365.invest.