Deti utečencov, ktoré možno začnú navštevovať vašu školu sa nachádzajú v situácii, o ktorej ešte pred pár dňami či týždňami netušili, že sa môže stať. Museli svoj domov opustiť zo dňa na deň a ocitli sa v krajine, o ktorej mnohé z nich nikdy ani nepočuli. Môžu zažívať traumu a byť vo veľkom strese z toho, že rýchlo opustili svoje domovy.
Ak začnú navštevovať školu, minimálne v prvých dňoch a týždňoch je samotný vzdelávací proces tým najmenej dôležitým aspektom. Deti potrebujú byť v kolektíve svojich rovesníkov, ich rodičia (matky) môžu mať veľa povinností s vybavovaním dokladov a škola môže byť pre dieťa bezpečným priestorom aspoň na určitý čas dňa. Môžu sa na chvíľu sústrediť na iné veci ako traumu z vojny a odchodu.
Je nepravdepodobné, že veľa detí bude vedieť alebo rozumieť po slovensky. Preto zapájanie do klasického vyučovacieho procesu bez predchádzajúcej adaptácie nebude prakticky možné. Ak škola má takú možnosť, ideálne je zapojiť iných dospelých (učiteľov, rodičov, dobrovoľníkov), ktorí hovoria ich materinským jazykom a budú škole nápomocní.
Od detí sa nedá očakávať, že budú pôsobiť „vďačne“ alebo budú prejavovať šťastie, že sú v novej krajine. Ich prejavy môžu byť veľmi rôznorodé – od nervozity, cez úplnú uzavretosť, až po agresivitu. Vnímajte prosím, že všetky tieto prejavy sú v danej situácii normálne a sú prejavom šoku zo situácie, v ktorej sa nachádzajú. Neodvodzujte z ich správania žiadne závery a skúste ich situáciu pochopiť.
Teraz sú v situácii, kedy sa budú konfrontovať so školou (ale aj inými prostrediami), kde nikoho nepoznajú a kde sa hovorí jazykom, ktorým nehovoria. Všetko je pre nich nové a cudzie.
Pocit, že sú v škole vítané a že do nej zapadajú, je najdôležitejší!!!