Klimatická kríza je obrovský problém, ktorého následky pociťujeme takmer denne.
Európska komisia (EK) preto v rámci Zelenej dohody pre Európu predložila ambicióznu stratégiu pre dosiahnutie udržateľnosti a transformatívnych zmien, ktoré sú potrebné v celom hospodárstve a spoločnosti.
„Stať sa prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete je najväčšou výzvou a príležitosťou našej doby. Teraz ide o to, konať rozhodne,“ uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen.
Jedným z dôležitých odporúčaní je zakomponovať do vzdelávania témy súvisiace s environmentálnou udržateľnosťou. Návrh je podľa webovej stránky EK aktuálne diskutovaný členskými štátmi a mal by byť prijatý ministrami školstva v prvej polovici roka 2022. Téma je momentálne veľmi aktuálna aj preto, že od 25. januára 2022 sa začnú verejné konzultácie k zmene kurikula, ktoré iniciuje Štátny pedagogický ústav.
Slovenskí žiaci v medzinárodnom porovnaní zaostávajú v pochopení a vysvetlení komplexných globálnych problémov vrátane klimatickej zmeny. Kým v krajinách OECD dokáže v priemere 63 % žiakov vysvetliť vplyv emisií oxidu uhličitého na zmenu klímy, na Slovensku si na to trúfa iba 42 % žiakov!
„Dnes nestačí urobiť raz za rok aktivity ku Dňu Zeme a pár násteniek. Vzdelávanie musí reagovať na klimatickú zmenu a pripravovať mladých na riešenie jej dôsledkov. Školy zapojené do programu Zelená škola to robia už teraz, ostatné to čaká v najbližšom období,“ vraví manažérka programu Zelená škola CEEV Živica Zuzana Gallayová.
Dobrou správou je, že Štátny pedagogický ústav z poverenia Ministerstva školstva, vedy, výskum a športu SR v uplynulom roku odštartoval prípravu zmien v kurikule základného vzdelávania. Aj na Slovensku si zjavne uvedomujeme, že v environmentálnych témach naši žiaci zaostávajú a je potrebné to zmeniť. Vo vzdelávacej oblasti kurikula s názvom Človek a príroda sa podľa pripravovaných cieľov majú žiaci:
„…aktívne zapájať do identifikácie a riešenia environmentálnych problémov a ochrany prírody. Identifikujú regionálne i globálne problémy a témy rôzneho charakteru, vedia ich reflektovať a adekvátne sa k nim vyjadriť. Uvedomujú si, že svojou činnosťou môžu ovplyvňovať jednotlivé zložky životného prostredia i seba samého.“
Zmena kurikula je výnimočnou príležitosťou vychovať environmentálne citlivú generáciu, ktorá konečne nebude brať klimatickú krízu na ľahkú váhu. Podobne, ako je to v 250 školách, ktoré sú zapojené do medzinárodného programu Zelená škola.
„Potrebujeme prejsť od teoretických informácií k zmene denného správania a fungovania organizácií, vrátane škôl. Je nutné robiť to, čo učíme. V programe Zelená škola sa o to usilujú učiteľky spolu so žiakmi, napríklad cieľavedome znižujú množstvo spotrebovanej energie, ktorej výroba je kľúčovou príčinou produkcie oxidu uhličitého,“ vysvetľuje Zuzana Gallayová.
Zelená škola učí deti, ako žiť v súlade s prírodou a byť šetrní k zdrojom, ktoré nám Zem ponúka. Deti sa potom vlastnou prácou, aktivitami a skúsenosťami učia, čo je pre životné prostredie dobré a čo jej naopak výrazne škodí. Sú potom inšpiráciou svojmu okoliu, často deti dokážu zmeniť správanie rodičov alebo celých komunít. Projekty, ktoré na školách robia, sú neraz veľmi výnimočné.
„Študenti Spojenej školy svätej rodiny v Bratislave napríklad na základe termosnímkovania budovy školy a monitoringu spotreby energie zistili veľké tepelné straty. Ich ambíciou je presvedčiť zriaďovateľa, aby investoval do riešenia tohto problému. Pripravujú podklady vrátane výpočtu finančnej návratnosti. A to je veľmi konkrétne prepojenie ich vedomostí z fyziky, matematiky, finančnej gramotnosti a environmentálnej výchovy. Zároveň je to príprava na život – občianska angažovanosť, rozvíjajú komunikačné aj prezentačné zručnosti. Zelené školy preto považujem za školy s náskokom,“ uzatvára Zuzana Gallayová.
Zdroj: CEEV Živica.