Zdravšia ekonomika potrebuje menej štátnych podnikov.
Dve historické vlny privatizácie na Slovensku so sebou nesú stigmu káuz a podvodov, ale s odstupom času (a možnosťou porovnania s inými krajinami) je ekonomika krajiny vďaka nim na tom lepšie, ako bez nich. Najmä druhá vlna privatizácie otvorila cestu pre skutočnú transformáciu Slovenska na modernú globalizovanú ekonomiku. Ak by sme vychádzali z odhadov stratenej efektívnosti Medzinárodného menového fondu, vyšší podiel štátnych podnikov by v období 2006 – 2020 znamenal nižšie HDP Slovenska asi o 68 miliárd eur.
Výkonnosť štátnych podnikov vo svete je vo väčšine prípadov nižšia ako výkonnosť súkromných podnikov. Dôvody nižšej výkonnosti sú napríklad:
- Byrokraticky a nie ziskovo riadený manažment
- Využívanie štátnych podnikov na ovplyvňovanie verejnej mienky
- Chýbajúci prístup na globálne trhy
Štátne podniky často narúšajú konkurenciu a ich prítomnosť znižuje výkonnosť celého odvetvia. Napriek tomu sú u verejnosti populárne. Dôvodom popularity je najmä nesprávne vnímanie úlohy zisku v ekonomike a tiež skreslené predstavy o výkonnosti štátnych podnikov, najmä z čias socializmu. Mylné sú aj predstavy o fungovaní spoločného vlastníctva, ktoré ale v skutočnosti pre občanov krajiny charakter vlastníckeho vzťahu nemá.
Preto navrhujeme tretiu vlnu privatizácie, vstupu súkromného kapitálu a v menšej miere aj odštátnenia formou delimitácie na obce a regióny. Medzi navrhované podniky patria:
- Slovenská pošta
- Cargo Slovakia
- ZSSK
- Letisko Bratislava
- SPP
- Spoločnosti distribuujúce elektrinu
- Teplárne
- TIPOS
- VšZP
- Nemocnice
- Kúpele Sliač
- Slovenská plavba a prístavy a.s. a Verejné prístavy, a. s.
- Štátne Lesy a štátna pôda (delimitácia)
Pri podnikoch, ktoré ostanú v štátnych rukách, navrhujeme výkon vlastníckych práv na základe odporúčaní OECD, ktoré požadujú najmä striktnú autonómiu týchto podnikov, podriadenie sa trhovým pravidlám a zákonom, nezávislý manažment a jasnú štruktúru merateľných a verejných cieľov a pravidiel.
Zároveň varujeme pred vznikom nových štátnych podnikov či rozširovaním existujúcich, najmä v súvislosti s aktuálnymi „reformami“. Tie by vytvorili ďalšie neefektívnosti, často v odvetviach dosiaľ nepostihnutých prítomnosťou štátnych podnikov.
Problematiku výkonnosti štátnych podnikov, dopad historickej privatizácie ako aj návrh na novú vlnu privatizácie detailne rozoberáme v novej publikácii Privatizácia 3.0: Zdravšia ekonomika potrebuje menej štátnych podnikov.