Kategórie
Knihy Zošity humanistov

Americká akadémia vied: Často kladené otázky (7. časť)

Čo je evolúcia? Nie je evolúcia len dôsledok? Je evolúcia fakt alebo teória? Neodmietajú mnohí významní vedci evolúciu? Ak sa ľudia vyvinuli z opíc, prečo ešte stále existujú opice? Prečo nemôžeme učiť vedu o kreácii na našej škole? Ak sa na školách učí evolúcia, nemá sa venovať rovnaký čas aj kreacionizmu?

Teaching About Evolution and the Nature of Science

Často kladené otázky sú adaptované z knihy Vyučovanie evolúcie a povaha vedy (Teaching About Evolution and the Nature of Science).

Čo je evolúcia?

Evolúcia v najširšom význame slova vysvetľuje, že čo vidíme dnes, sa líši od toho, čo existovalo v minulosti. Galaxie, hviezdy, slnečný systém aj Zem sa zmenili v priebehu času, a zmenil sa aj život na Zemi.

Biologická evolúcia sa týka zmien živých vecí v priebehu histórie života na Zemi. Vysvetľuje, že živé veci majú spoločných predkov. V priebehu času zapríčinili biologické procesy, ako napríklad prírodný výber, vznik nových druhov. Darwin nazval tento proces „potomstvo so zmenami“, čo pretrváva ako dobrá definícia biologickej evolúcie aj dnes.

Nie je evolúcia len dôsledok?

Nikto nebol svedkom evolúcie jednoprstých koní z trojprstých, ale to neznačí, že nemôžeme veriť, že sa kone vyvíjali. Veda sa dá pestovať mnohými inými spôsobmi okrem priameho pozorovania a pokusov. Mnoho vedeckých objavov bolo urobených na základe nepriameho pozorovania a pokusov, pri ktorých sa robia vývody a testujú hypotézy, vytvorené na základe tých vývodov.

Napríklad časticový fyzik nemôže priamo pozorovať subatomárne častice, lebo sú príliš malé. Urobí však vývody o ich váhe, rýchlosti a iných vlastnostiach, ktoré môže pozorovaním zistiť. A potom môže vysloviť povedzme takúto hypotézu: Ak je váha častice Y, potom sa pri jej bombardovaní stane X. Ak sa X nestane, hypotéza je vyvrátená. Takýmto spôsobom získavame informácie o prírodnom svete aj vtedy, keď niečo nemôžeme pozorovať priamo – a to platí aj o minulosti sveta a života.

V historických vedách ako je astronómia, geológia, evolučná biológia a archeológia, robia sa logické predpoklady a tieto sa testujú proti známym dátam, faktom. Niekedy sa test nedá urobiť, kým sa nezískajú nové údaje, ale na porozumenie minulosti sa už urobilo veľa. Zaujímavý je tento príklad: Škorpiónové muchy (Mecoptera) a pravé muchy (Diptera) majú toľko spoločných vlastností, že ich entomológovia považujú za blízko príbuzné. Škorpiónové muchy majú štyri krídla skoro rovnakej veľkosti, kým pravé muchy majú pár veľkých predných krídel a zadný pár je nahradený malým útvarom podoby kyjačika. Ak sa dvojkrídle muchy vyvinuli zo svojich predkov podobných škorpiónovým muchám, ako predpokladá porovnávacia anatómia, mala existovať aj pravá mucha so štyrmi krídlami – v roku 1976 boli objavené fosílie takej muchy! Okrem toho genetici zistili, že počet krídel u múch sa môže meniť mutáciami v jedinom géne.

Niečo, čo sa udialo v dávnej minulosti, nie je teda „mimo hraníc“ vedeckej štúdie. O takých javoch možno vysloviť hypotézy, tieto treba testovať a potom sa dajú robiť solídne závery. Okrem toho kľúčové mechanizmy evolúcie sa uplatňujú v priebehu krátkych časových intervalov a možno ich priamo pozorovať – napríklad vznik baktérií odolných voči antibiotikám.

Evolúcia je veľmi dobre podložená teória, vyslovená na základe údajov z rozličných zdrojov vrátane pozorovania fosílnych záznamov, genetických informácií, zemepisného rozšírenia živočíchov a rastlín, ako aj podobnosti v špeciálnej anatómii a vývoji. Vedci z toho urobili záver, že pojem potomstva so zmenami je najlepšie vedecké vysvetlenie týchto pozorovaní.

Je evolúcia fakt alebo teória?

Teória evolúcie vysvetľuje, ako sa život na Zemi menil. Vo vedeckej reči „teória“ neznamená „dohad“ alebo „tušenie“, ako v bežnej reči. Vedecké teórie sú vysvetľovania prírodných javov logickými postupmi na základe pozorovaní, ktoré možno preveriť vychádzajúc z hypotéz. Biologická evolúcia je najlepšie vedecké vysvetlenie, aké máme, pre celé ohromné množstvo pozorovaní o živej prírode okolo nás.

Vedci veľmi často používajú slovo „fakt“ na opis výsledku nejakého pozorovania. Ale toto slovo môže znamenať aj niečo, čo bolo pozorované a opísané toľkokrát, že už niet nijakého pádneho dôvodu na preverovanie alebo hľadanie ďalších príkladov. V tomto zmysle je evolúcia fakt. Vedci už nekladú otázku, či sa naozaj vyskytuje potomstvo so zmenami; dôkazy pre tento názor sú také silné.

Neodmietajú mnohí významní vedci evolúciu?

Nie. Vedecký súhlas ohľadom evolúcie je ohromný. Tí, čo sú proti vyučovaniu evolúcie, používajú občas citácie významných vedcov, vytrhnuté z kontextu na tvrdenie, že vedci nepodporujú evolúciu. Ak sa bližšie prizrieme na tieto citácie, zistíme, že vedci diskutujú o niektorých aspektoch spôsobu, akým evolúcia prebieha, a vôbec nie o tom, či sa deje. Tak biológ Stephen Jay Gould raz napísal, že „extrémna vzácnosť nálezov prechodných foriem fosílií naďalej pretrváva ako obchodné tajomstvo paleontológie“. Ale Gould, vynikajúci paleontológ a výrečný učiteľ v oblasti evolúcie, diskutuje o tom, ako sa deje evolúcia. Ide mu o to, či je rýchlosť medzidruhových zmien pomalá a stupňovitá, alebo či sa evolúcia deje skokmi po dlhších obdobiach malých zmien – to je myšlienka známa pod menom „prerušovaná rovnováha“. Gouldova odpoveď tým, čo ho zneužívajú:

„Táto citácia, síce presná ako časť celku, je nečestná, lebo vynecháva nasledujúci vysvetľujúci materiál, z ktorého vyplýva môj pravý úmysel – diskutovať o rýchlosti evolučných zmien a vôbec nie o popieraní faktu samotnej evolúcie.“

Prerušovanú rovnováhu definuje Gould nasledovne:

„Prerušovaná rovnováha nie je ani kreacionistická myšlienka, ani ne-darvinovská evolučná teória o náhlych zmenách, ktoré produkujú nové druhy naraz v jednej generácii. Prerušovaná rovnováha preberá konvenčnú ideu, že nové druhy vznikajú v priebehu stoviek až tisícok generácií následkom dlhej série prechodných štádií. Ale geologický čas je taký dlhý, že aj niekoľko tisíc rokov môže pripadať len ako ‚moment‘ vo vzťahu k viacerým miliónom rokov existencie väčšiny druhov. Takže rýchlosti evolúcie sa ohromne líšia a nové druhy sa môžu objaviť ‚náhle‘ v geologickom čase, aj keď sa tento môže zdať veľmi dlhý a zmeny veľmi pomalé, ak sa to porovná s dĺžkou ľudského života.“

Ak sa ľudia vyvinuli z opíc, prečo ešte stále existujú opice?

Ľudia sa nevyvinuli z moderných (súčasných) opíc; ľudia a moderné opice majú spoločného predka, ktorý však už neexistuje. Keďže máme nedávneho spoločného predka so šimpanzmi a gorilami, máme anatomické, genetické, biochemické a dokonca aj behaviorálne (týkajúce sa chovania, správania) vlastnosti podobné ako tieto veľké africké opice. Máme menej podobností s ázijskými opicami – orangutanmi a gibonmi – a ešte menej s malými opicami, napríklad s vrešťanom, pretože spoločného predka s týmito skupinami máme vo vzdialenejšej minulosti.

Evolúcia je vetviaci sa alebo štiepavý proces, pri ktorom sa populácie odštiepia jedna od druhej a postupne sa stávajú odlišné. Keď sa potom také dve skupiny dostanú do vzájomnej izolácie, zastaví sa medzi nimi výmena génov a genetické rozdiely budú vzrastať, až nakoniec sa príslušníci týchto skupín nebudú môcť páriť. To je bod, kedy sa stali oddelenými druhmi. Postupom času môžu tieto dva druhy dať vznik ďalším novým druhom a to sa deje počas tisícročí.

Prečo nemôžeme učiť vedu o kreácii na našej škole?

Súdy rozhodli, že „veda o kreácii“ je v skutočnosti a v súčasnosti náboženský názor. A keďže podľa americkej ústavy musia byť školy nábožensky neutrálne, vyniesli súdy rozsudok, že prednášať vedu o stvorení ako oprávnenú školskú látku je protiústavné.

Osobitnú pozornosť si zaslúži prípad, pri ktorom prívrženci vedy o kreácii presadzovali svoj názor a jeden okresný súd rozhodol, že „veda o kreácii“ nesplňuje vedecké predpoklady, ktoré vedci kladú na používanie tohto pojmu. V ďalšom prípade Najvyšší súd rozhodol, že je nezákonné vyžadovať, aby sa učil kreacionizmus, keď sa učí evolúcia. A okresné súdy opätovne rozhodli, že jednotliví učitelia nemôžu hovoriť v prospech vedy o stvorení z dôvodu, že je to ich osobné presvedčenie. (Podrobnejšie údaje sú vo Vyučovanie evolúcie…)

Organizácie učiteľov ako Národná asociácia učiteľov vied (National Science Teachers Association), Národná asociácia učiteľov biológie (National Association of Biology Teachers), Národná asociácia vedúcich vedeckej výchovy (National Science Education Leadership Association) a mnohé iné odborné organizácie tiež zavrhli vedeckú podstatu a pedagogiku tzv. vedy o stvorení a dôrazne odradzujú od jej výučby na verejných školách. Naostatok treba spomenúť, že aj koalícia náboženských a iných organizácií vydala „Spoločné vyhlásenie k aktuálnemu zákonu“, že „v prírodovedných odboroch sú na školách prípustné len ozajstné vedecké názory alebo dôkazy pre vysvetlenie života na Zemi, ale nie náboženské presvedčenia t. j. viery, ktoré sa nedajú preveriť vedeckými metódami“. (Podrobnejšie údaje sú opäť v knihe Vyučovanie evolúcie…)

Niektorí ľudia sú toho názoru, že „férovosť“ vyžaduje, aby sa popri výučbe evolúcie spomenul aj kreacionizmus. No vedecký študijný plán nejakého predmetu má vyčerpávať jeho vedecký podklad a nie náboženské presvedčenia určitých skupín alebo jednotlivcov.

Ak sa na školách učí evolúcia, nemá sa venovať rovnaký čas aj kreacionizmu?

Niektoré náboženské skupiny neuznávajú poznatok, že mikroorganizmy vyvolávajú onemocnenia, ale preto sa nemôže prírodovedný študijný plán meniť tak, aby zahrňoval aj toto náboženské presvedčenie. Väčšina ľudí súhlasí s tým, že študentom sa má podávať v každom odbore tá najlepšia možná výučba. Študijný plán pripravujú odborníci a vychovávatelia príslušného študijného odboru. Vedci a vychovávatelia prišli k záveru, že v prírodovedných predmetoch sa má prednášať vývoj – a len vývoj – , pretože to je jediné vedecké vysvetlenie, prečo je dnes vesmír taký, aký je.

Mnohí ľudia hovoria, že si prajú, aby ich deti prišli v škole do styku s kreacionizmom, ale o stvorení sveta existujú medzi nimi a medzi ľuďmi celého sveta tisíce rozličných predstáv. Porovnávanie náboženstiev môže predstavovať zaujímavú študijnú oblasť, ale nie je vhodné pre prírodovedný odbor. Okrem toho Ústava Spojených štátov amerických konštatuje, že školy musia byť nábožensky neutrálne, a preto podľa zákona učiteľ nesmie predkladať nijaký kreacionistický názor ako „pravdivejší“ než iné.


Americká akadémia vied (kolektív)

The National Academy of Sciences

The National Academy of Sciences – je uznávaná spoločnosť významných odborníkov, zapojených do vedeckého a technického výskumu, oddaných podpore pokroku vedy a techniky a ich využitiu pre všeobecné blaho.

Preložil Rastislav Škoda. Pôvodne uverejnené: Zošity humanistov, príloha k č. 53, január 2006.

2 odpovede na “Americká akadémia vied: Často kladené otázky (7. časť)”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *