Americká akadémia vied: Kreacionizmus a dôkaz evolúcie (5. časť)

Niektorí kreacionisti uvádzajú ako dôkaz pre neplatnosť evolučnej teórie nekompletný záznam skamenelín.

Je pravda, že záznam skamenelín bol za čias Darwina nekompletný, ale početné z vtedajších dôležitých medzier boli od tých čias paleontologickým výskumom zaplnené. Pravdepodobne najpresvedčivejším dôkazom na základe skamenelín je konzistencia ich následnosti od najstarších čias až dodnes.

Nikde na Zemi sa napríklad nenašli cicavce v devónskych vrstvách (to je vek rýb), alebo skameneliny ľudí spolu s ostatkami dinosaurov. Nepohnuté vrstvy s jednoduchými jednobunkovými organizmami sú staršieho dáta ako vrstvy s mnohobunkovými organizmami a bezstavovce predchádzajú stavovce; tento sled sa nikde nenašiel v obrátenom poradí alebo narušený. Skameneliny so susedných vrstiev sú si podobnejšie ako skameneliny z časove vzdialených vrstiev. Najrozumnejší vedecký záver na základe skamenelín je ten, že vskutku dochádzalo k vzniku potomstva so zmenami, ako to konštatuje evolučná teória.

Špeciálni kreacionisti tvrdia, že „nikto nevidel, že dochádza k evolúcii“. Táto veta obchádza spôsob, ako veda testuje hypotézy. Nevidíme, ako Zem obchádza Slnko, alebo atómy tvoria hmotu. „Vidíme“ dôsledky tých pochodov. Vedci uzatvárajú, že atómy existujú a že Zem sa krúti, lebo testovali predpovede vyslovené na základe týchto koncepcií rozsiahlymi pozorovaniami a pokusmi.

Okrem toho, v menšom meradle „sme svedkami“ uskutočňujúcej sa evolúcie každý deň. Aj každoročné zmeny chrípkových vírusov, aj objavenie sa baktérií rezistentných na antibiotiká sú produkty evolučných síl. A rýchlosť, s akou môže dôjsť pod vplyvom prostredia k zmenám organizmov s krátkymi generačnými časmi, ako sú baktérie a vírusy, má veľký medicínsky význam. Početné laboratórne pokusy ukázali, že na základe mutácie a prírodnej selekcie sa mikroorganizmy môžu špecifickým spôsobom odlíšiť už od príslušníkov bezprostredne predchádzajúcej generácie.

V širšom meradle je iným príkladom húževnatosti a prispôsobivosti organizmov pri environmentálnom (prostredím vyvolanom) strese vznik moskytov odolných voči insekticídom. Podobne sa stanú aj parazity malárie odolné voči liečivám, ktoré sa proti nim s úspechom používali dlhé roky. Dôsledkom je, že malária je na postupe a každý rok sa vyskytuje 300 miliónov klinických prípadov.

Molekulárne evolučné údaje sa najnovšie stretávajú s námietkou, nazývanou aj „teória inteligentného dizajnu (návrhu, plánu)“. Jej prívrženci tvrdia, že štrukturálna zložitosť je dôkazom priameho zásahu božej ruky pri špeciálnej tvorbe organizmov v tej podobe, ako sú dnes. Tieto argumenty sú ohlasom na kňaza Williama Paleya z 18. storočia, ktorý vyslovil názor, že oko stavovcov, majúce veľmi zložité vnútorné usporiadanie, bolo špeciálne naplánované vo svojej dnešnej forme všemohúcim stvoriteľom. Moderní prívrženci teórie inteligentného dizajnu tvrdia, že molekulárne štruktúry typu DNA alebo molekulárnych pochodov typu pri zrážaní krvi, sú tak a nezjednodušiteľne zložité, že môžu fungovať len v tom prípade, že všetky zložky sú operatívne t. j. účinné, výkonné, naraz. Hovoria, že tieto štruktúry a schopnosti procesov sa nemohli vyvinúť postupným spôsobom, ktorý je charakteristický pre prírodný výber.

V skutočnosti však štruktúry a procesy, o ktorých sa tvrdí, že sú „nezjednodušiteľne“ zložité, pri bližšom skúmaní nie sú také. Nie je, napríklad, správne povedať, že komplexné štruktúry a pochody môžu fungovať len vtedy, ak sú všetky zložky na mieste a fungujú tak, ako to vidíme dnes. Komplexné biochemické procesy môžu byť prírodným výberom vybudované na základe pôvodne jednoduchších procesov. „História“ každého proteínu sa dá sledovať už od jednoduchých organizmov. Bezčeľustné ryby majú jednoduchší hemoglobín ako ryby čeľustné, ktorý je zas jednoduchší ako hemoglobín cicavcov.

Vývoj zložitých molekulárnych systémov môže prebiehať viacerými spôsobmi. Prírodný výber môže najprv zložiť súčasti systému pre jednu funkciu a potom, neskoršie, rekombinuje tieto časti s komponentmi iného systému a vznikne systém, ktorý má inú funkciu. Napríklad gény môžu byť prírodným výberom najprv duplikované alebo pozmenené, až potom amplifikované. Takýmto spôsobom bola vysvetlená aj zložitá biochemická kaskáda, na konci ktorej je zrážanie krvi.

Podobným spôsobom sú evolučné mechanizmy schopné vysvetliť aj pôvod veľmi komplexných anatomických štruktúr. Napríklad, oko sa mohlo vyvinúť v priebehu histórie života na Zemi mnohokrát a nezávisle. Stupne začínajú od jednoduchého očného fľaku, zloženého z buniek retinuly, citlivých na svetlo (ako dnes majú ploché červy), pokračujú formou individuálnych fotosenzitívnych jednotiek (ommatidia) u hmyzu, ktoré majú početné šošovky na fokusovanie svetla, a končia tvorbou oka s jednou šošovkou prenášajúcou obraz na retinu. U ľudí a iných stavovcov sa retina skladá nielen z fotoreceptorových buniek, ale má aj viacero typov neurónov, ktoré začínajú obraz analyzovať. Takýmito postupnými štádiami sa vyvinuli veľmi rozličné typy očí od jednoduchého orgánu citlivého na svetlo po veľmi zložité systémy na videnie.

---

Americká akadémia vied (kolektív)

The National Academy of Sciences – je uznávaná spoločnosť významných odborníkov, zapojených do vedeckého a technického výskumu, oddaných podpore pokroku vedy a techniky a ich využitiu pre všeobecné blaho.

Preložil Rastislav Škoda. Pôvodne uverejnené: Zošity humanistov, príloha k č. 53, január 2006.