Americká akadémia vied: Veda a kreacionizmus (1. časť)

V predhovore k pôvodnému vydaniu tohto dokumentu v roku 1984 upozorňoval prezident akadémie na niekoľko obrázkov podobných tým, ktoré sú na prednej a zadnej strane obalu tejto knižky.

Prvý je fotografia Zeme z vesmíru – urobil ju satelit GOES 7 pri prelete Zeme v roku 1992 a zachytil v grafických detailoch hurikán Andrew. Druhý ukazuje mapu sveta, ako ju nakreslil v 7. storočí vedec Izidor zo Sevilly. Zdôraznil, že obidva obrázky vyjadrujú snahu ľudí pochopiť okolitý svet.

„Ako ale potom,“ napísal, „môžu byť také odlišné? Príčina tkvie v samotnej povahe systému štúdia sveta, ktorý voláme vedou.“

Od tých čias, ako boli napísané tieto slová, mapovanie Zeme predložilo mocné príklady pokroku vedy a na vede založených technológií. Od začiatku deväťdesiatych rokov umožnila sieť satelitov každému, čo mal v ruke (prenosný) prijímač, určiť svoju polohu na Zemi s presnosťou niekoľko desiatok centimetrov. Tento GPS¹ (Global Positioning System – Globálny polohovací systém) sa dnes používa na určenie polohy lodí stratených na moriach, na štúdium tektoniky zemských platní, na vyznačenie voľných ciest cez preplnené stredy miest, na pozorovanie povrchu Zeme. Na počiatku tejto technológie však bol čisto vedecký cieľ: snaha zostrojiť extrémne presné hodiny, aby sa dala testovať Einsteinova teória relativity.

Úžasný úspech vedy pri vysvetľovaní prírodných úkazov a podpore technologických inovácií spočíva v tom, že vedec sa zameriava na vysvetlenia, ktoré možno podložiť preveriteľnými údajmi. Vedci sa snažia dať do súvislosti jeden prírodný jav s druhým, a spoznať ich príčiny a účinky. Takto prišli k vysvetleniu zmeny ročných období, pohybov Slnka a hviezd, štruktúry hmoty, vzniku hôr a dolín, zmien polôh kontinentov v priebehu časov, histórie života na zemi a početných iných prírodných udalostí. Tým istým spôsobom odhalili, ktoré látky v našom okolí sú pre ľudí škodlivé a ktoré nie sú, vyvinuli liečbu pre choroby a nazhromaždili vedomosti potrebné na výrobu nespočetného množstva nástrojov, ktoré šetria ľudskú prácu.

Pojem biologickej evolúcie je jedna z najdôležitejších myšlienok, akú kedy zrodila aplikácia vedeckých metód na skúmanie sveta. Evolúcia všetkých organizmov, ktoré dnes žijú na Zemi, z predkov, ktorí žili kedysi, je základom genetiky, biochémie, neurobiológie, fyziológie, ekológie a iných biologických disciplín. Pomáha vysvetliť vznik nových infekčných chorôb, vznik odolnosti baktérií voči antibiotikám, vzťah medzi divými a domácimi rastlinami a zvieratami, zloženie zemskej atmosféry, molekulárnu skladbu buniek, podobnosti medzi ľudskými bytosťami a inými primátmi, ako aj nespočetné iné znaky biologického a fyzikálneho sveta. Ako to povedal veľký genetik a evolucionista Theodosius Dobzhansky v roku 1973:

„V biológii nemá nič zmysel, ak sa na to nepozeráme vo svetle evolúcie.“

Napriek tomu ostáva výučba evolúcie na našich (amerických, pozn. prekl.) školách predmetom sporov. Niektorí ľudia ju odmietajú z toho dôvodu, že protirečí výkladu začiatku sveta, ako je opísaný v prvých dvoch kapitolách Genezis. Niektorí ľudia si prajú, aby sa „veda o kreacionizme“ – čo vyžaduje, aby existovali vedecké dôkazy, že vesmír a živé veci boli vo svojej dnešnej forme špeciálne stvorené – vyučovala spolu s evolúciou ako dve alternatívne vedecké teórie.

Vedci skúmali hypotézy navrhované tzv. vedou o kreacionizme a zamietli ich pre chýbanie dôkazov. Okrem toho tvrdenia vedy o kreacionizme sa netýkajú prirodzených príčin a nemožno ich podrobiť zmysluplným testom, takže sa nemôžu hodnotiť ako vedecké hypotézy. V roku 1987 vyniesol Najvyšší súd USA rozhodnutie, že kreacionizmus je náboženstvo a nie veda, a teda ho neslobodno hlásať v triedach verejných škôl. A väčšina veľkých náboženstiev prišla k názoru, že pojem evolúcie sa neprieči ich opisu stvorenia a pôvodu ľudí.

Toto vydanie knihy Veda a kreacionizmus: Názor Americkej akadémie vied (Science and Creationism: A View of the National Academy of Sciences) je sprievodný zväzok k publikácii Akadémie z roku 1998, Vyučovanie evolúcie a povaha vied (Teaching About Evolution and the Nature of Science). To je rozsahom väčší dokument a obracia sa na učiteľov, vychovávateľov a organizátorov, ktorí navrhujú, poskytujú a dozerajú na výučbu biológie v triedach. Zhŕňajú sa v ňom nespočetné výskumné dôkazy o evolúcii a vysvetľuje sa, ako sa veda líši od iných ľudských záujmov. Navrhuje tiež účinné spôsoby ako učiť tento predmet na školách a dáva príklady na učebné kurzy aj s obsahmi týchto kurzov. Predkladá „dialógy“ medzi fiktívnymi učiteľmi, diskutujúcimi o ťažkostiach pri prezentácii evolúcie v triedach.

Toto nové vydanie Vedy a kreacionizmu má trochu iný účel. Aj tu sa sumarizujú kľúčové aspekty viacerých z najdôležitejších oblastí dôkazov podporujúcich evolúciu. Opisujú sa tu však aj niektoré postoje zástancov kreacionizmu a predkladá sa analýza týchto tvrdení. Takto tento dokument varuje širšie publikum pred prednášaním náboženských názorov v školských triedach.

Obidva, tento aj Vyučovanie evolúcie…, sú zadarmo k dispozícii online na webovej stránke Akadémie: Názor Americkej akadémie vied: Veda a kreacionizmus a Vyučovanie evolúcie…

Vedci, ako iní ľudia, pociťujú posvätnú bázeň pri styku s usporiadaním a zložitosťou prírody. A mnohí vedci sú hlboko pobožní. No veda a náboženstvo zaujímajú dve oddelené ríše ľudskej skúsenosti. Spájať ich znižuje veľkosť každej.

Bruce Alberts
prezident
Americká akadémia vied

Úvod

Veda je osobitný spôsob poznávania okolitého sveta. Veda pripúšťa len také vysvetlenia, ktoré sa zakladajú na pozorovaní, a také pokusy, ktoré môžu byť potvrdené inými vedcami. Vysvetlenia, ktoré sa nezakladajú na empirickom dôkaze, nie sú časťami vedy.

V snahe porozumieť niečomu uskutočňuje veda veľký počet starostlivých pozorovaní, ktorých výsledkom býva podrobný písomný opis prírodného sveta. Svoje nálezy a závery oznamujú vedci iným vedcom publikáciami, prednáškami na konferenciách, rozhovormi na chodbách ústavov a rozličnými inými spôsobmi. Iní vedci potom preverujú tieto myšlienky a budujú na predchádzajúcich poznatkoch. Takýmto spôsobom sa presnosť a premyslenosť opisov skutočných javov zvyšuje postupom času, ako postupné generácie vedcov opravujú a dopĺňajú dielo, začaté ich predchodcami.

Pokrok vo vede spočíva v rozvoji lepších vysvetlení príčin prírodných javov. Vedci nemôžu byť nikdy istí, že dané vysvetlenie je úplné a konečné. Niektoré vecami navrhnuté hypotézy sa ukážu byť nesprávne, keď sa preverujú ďalšími pozorovaniami a pokusmi. No mnohé vedecké vysvetlenia boli tak podrobne preskúšané a potvrdené, že s veľkou istotou sú platné.

Teória evolúcie je jedným z týchto dôveryhodne preukázaných vysvetlení. Obrovské množstvo vedeckých výskumov od polovice 19. storočia premenilo prvé predstavy o evolúcii, vyslovené Darwinom a inými bádateľmi, na presnú a dobre podloženú teóriu. Dnes je evolúcia veľmi aktívnym výskumným poľom s hojnosťou nových objavov, ktoré postupne zvyšujú naše chápanie jej priebehu.

Táto kniha sa zaoberá vedou, ktorá podporuje teóriu evolúcie; zameriava svoju pozornosť najmä na tri kategórie vedeckých dôkazov:

• Dôkazy o pôvode vesmíru, Zeme a života
• Dôkazy o biologickej evolúcii, vrátane nálezov paleontológie, porovnávacej anatómie, biogeografie, embryológie a molekulárnej biológie
• Dôkazy o vývoji človeka

Na konci každej sekcie krátko predstavíme názory zástancov „vedy o stvorení“ a budeme ich analyzovať.

Teória evolúcie sa stala centrálnym zjednocujúcim pojmom biológie a je rozhodujúcou zložkou početných hraničných disciplín. Na rozdiel od nej veda o stvorení nemá empirickú podporu a nedá sa zmysluplne testovať. Tieto pozorovania vedú k dvom základným záverom:

1. učenie o evolúcii má byť integrálnou súčasťou výučby vedy a
2. veda o stvorení v skutočnosti nie je veda; preto sa nemá ako taká prednášať v triedach s vedecký zameraním.

* * *

Výrazy používané pri opise povahy vedy²

Fakt: Vo vede je to pozorovanie, ktoré sa opakovane potvrdilo a pre všetky praktické účely sa považuje za „pravdivé“. Pravda vo vede však nikdy nie je konečná a čo sa dnes prijíma ako fakt, môže byť zajtra zmenené alebo dokonca zavrhnuté.

Hypotéza: Predbežné konštatovanie o nejakom jave v okolitom svete, ktoré má dôsledky, ktoré sa dajú preveriť. Ak sa závery potvrdia, stane sa pravdepodobnejším, že hypotéza je správna. Ak sa závery ukážu byť chybné, pôvodnú hypotézu treba zamietnuť alebo modifikovať. Hypotézy sa dajú použiť na zostavenie komplexnejších vysvetlení a záverov.

Zákon: Opisná generalizácia nejakého javu v okolitom svete za určitých daných okolností.

Teória: Vo vede je to dobre podložené vysvetlenie nejakého javu v okolitom svete, a to na základe faktov, zákonov, záverov a preverených hypotéz.

Sporné tvrdenie, či sa má evolúcia učiť ako „teória, nie ako fakt“, mieša dohromady bežné a vedecké používanie týchto slov. Vo vede sa teórie nestávajú hromadením dôkazov faktmi. Teórie sú skôr konečné štádiá vedy. Sú to chápania, vyplývajúce zo širokých pozorovaní, pokusov a tvorivého uvažovania. Zahrnujú v sebe veľké množstvo vedeckých faktov, zákonov, preverených hypotéz a logických záverov. V tomto zmysle je evolúcia jedna z najpresnejších a najužitočnejších vedeckých teórií, aké máme.

---

¹ “The Global Positioning System: The Role of Atomic cloks.” (Globálny polohovací systém: Úloha atómových hodín). Časť série Beyond Discovery: The Path from Research to Human Benefit (Čo sa skrýva za objavom: Cesta od výskumu k osohu pre ľudí), vydávanej Americkou akadémiou vied.

² Adaptované z knihy Vyučovanie evolúcie…

Americká akadémia vied (kolektív)

The National Academy of Sciences – je uznávaná spoločnosť významných odborníkov, zapojených do vedeckého a technického výskumu, oddaných podpore pokroku vedy a techniky a ich využitiu pre všeobecné blaho.

Preložil Rastislav Škoda. Pôvodne uverejnené: Zošity humanistov, príloha k č. 53, január 2006.