Autor článku: Rastislav Škoda, Zošity humanistov.
Súčasťou humanistickej etickej výchovy je aj osvojenie evolučnej teórie ako jednej z najdôležitejších myšlienok, akú zrodilo vedecké skúmanie sveta.
Podľa platných učebných osnov sa naši školáci po prvý raz dopočujú o myšlienke, že ľudia a opice majú spoločných predkov, na hodine biológie v x-tej triede. V nasledujúcich ročníkoch sa ich vedomosti o tejto problematike prehlbujú v iných predmetoch (vo fyzike, chémii, dejepise, zemepise atď.).
Paralelne sa dozvedajú (tí, čo chodia na náboženstvo, priamo od svojho katechétu, resp. duchovného, druhí len z počutia), že kresťania veria, že svet stvoril Boh podľa opisu v Biblii. To už majú osobné skúsenosti s vierou aj dôverou a zažili svoje prvé aj veľké sklamania, napr. rozluku rodičov a rozchod a mamou alebo otcom, nedostatok, smrť).
Väčšinou boli pokrstení, cítia sa katolíci či evanjelici a do sčítacieho hárku sa zapísali ako „veriaci“. Ale Darwinov nápad, že potomstvo sa postupne mení a z jednoduchých rastlín a živočíchov sa stali v priebehu miliónov rokov zložité organizmy až po bytosť človeka, sa im vidí prijateľnejší ako nepravdepodobné vymodelovanie Adama z hliny zeme a vdýchnutie doňho akejsi nesmrteľnej duše. V tejto dvojtvárnosti budú mnohí žiť až do smrti, robotníci, úradníci aj pár profesorov. Často budú váhať, no nikdy sa nerozhodnú.
V podstate sa proti tomu nedá nič namietať, pretože vedenie (od vedieť, poznanie) a viera (dôvera v nadprirodzenú bytosť, zaujímajúcu sa starostlivo a dobroprajne o moju maličkosť) sú dve odlišné oblasti ľudského ducha; sú aj iné, ako umenie alebo láska, a ľudský duch ich zvládne. Tieto dve majú tú vlastnosť, to treba priznať, že jedna odrádza od druhej. Veda rúca jednu baštu starodávnych náboženstiev po druhej a nové bašty sa nestavajú. Náboženstvo vyslovene obmedzuje poznanie, a to vyčlenením tzv. zjavených právd z okruhu povoleného vedeckého skúmania. Neústupčivosť obidvoch strán a zatiaľ nerozhodný výsledok súperenia viedli k prijateľnému spôsobu spolužitia.
V stave postupujúcej sekularizácie myslenia ľudí aj konania úradov vo vyspelých štátoch (okrem USA) zaznamenávame v ostatných rokoch zvýšenú aktivitu nábožensky cítiacich občanov napríklad na poli prerušenia tehotenstva, bioetiky, eutanázie atď.
Ako humanistov nás veľmi zaujíma oživenie tzv. kreacionizmu, ktorý prichádza do Európy z USA. Tam voči nemu už od rokov zaujíma negatívne stanovisko aj najvyššia vedecká ustanovizeň, Americká akadémia vied, radom publikácií. U nás je niečo podobné pri súčasnej klerikalizácii školstva a vedy nemysliteľné. Preto som jednu z nich o celkovom aspekte evolučnej teórie (na úrovni vyšších tried stredných škôl) preložil a predkladám čitateľom dvojmesačníka Zošity humanistov. Viac informácií aj s kompletným textom možno nájsť na internete na stránke Americkej akadémie vied. Preklad si môžete prečítať v článku Veda a kreacionizmus. Dúfam, že o ňu prejavia záujem aj učitelia biológie a etickej výchovy.
Jedinečnosť evolučnej teórie podčiarkuje aj správa z USA, kde súd v Doveri v Pensylvánii rozhodol, že na štátnych školách sa nesmie vyučovať nijaká forma kreacionizmu (napr. inteligentný dizajn).
Pôvodne uverejnené: Rastislav Škoda, Zošity humanistov č. 53 (príloha), 3. januára 2006.