V závere kalendárneho roka sa za bránami bojnickej zoo pomáhalo hendikepovaným vtákom.
Myšiak hôrny alebo inak nazývaný i myšiak obyčajný či lesný, je jedným z najznámejších u nás žijúcich dravcov. Radí sa do čeľade jastrabovitých a je najpočetnejším dravcov v rámci celej Európy. Spomedzi dravých vtákov je na Slovensku zaznamenaný najvyšší výskyt tohto druhu a patrí medzi najmenej ohrozené živočíchy. Jeho celková populácia je stabilná. Dorastá do veľkosti 50 až 57 cm a má zo všetkých vtáčích druhov jedno z najpremenlivejších sfarbení operenia, ktoré sa môže pohybovať od čisto bielej až po takmer čiernu. Všeobecne pritom platí, že zvrchu je vták sfarbený jednoliato, zatiaľ čo spodok tela máva svetlejší a aspoň čiastočne pruhovaný.
Počas obdobia hniezdenia sú myšiaky teritoriálne, mimo tohto obdobia, hlavne v oblastiach s nadbytkom potravy, však často tvoria menšie voľné skupiny. Tie možno zaznamenať aj počas sťahovania. V prírode sa dožíva približne desať rokov. Najstarší vo voľnej prírode žijúci jedinci sa dožili celých 26 rokov. Ich prirodzenú dĺžku života však mnohokrát skracujú nepredvídané situácie, akými sú napríklad nárazy do stromov, skál, respektíve do presklených výplní budov. Azda najčastejším prípadom býva stret s automobilom.
Podobný osud postretol i dvoch myšiakov, ktorí boli pravdepodobne po zrážke s automobilmi, s ťažkými zraneniami privezení do rehabilitačnej a záchrannej stanice bojnickej zoologickej záhrady. Jeden bol nájdený vo Vyšehradnom a druhý v Liešťanoch. Našli ich okoloidúci, ktorí boli na prechádzke a ktorým ich osud nebol ľahostajný. Oba jedince boli apatické, nedokázali lietať a jeden z nich trpel silnou podvýživou. Približne po dvojmesačnej rehabilitácii sa v druhej polovici decembra podarilo zoológom a chovateľom Národnej zoologickej záhrady Bojnice oba vtáky okrúžkovať a vypustiť späť do voľnej prírody.
Národná zoologická záhrada Bojnice
Foto:
