Presne pred rokom vymenovala prezidentka Zuzana Čaputová za generálneho prokurátora Slovenskej republiky Maroša Žilinku.
S novým generálnym prokurátorom sa spájala obrovská nádej verejnosti, že prokuratúra bude po rokoch dôsledne plniť svoje zákonné úlohy a prejde reformou, ktorá prispeje k transparentnému a modernému fungovaniu a zvýšeniu dôvery verejnosti. Po roku jeho pôsobenia vo funkcii to vyzerá tak, že tieto očakávania naplnené neboli.
Maroš Žilinka a jeho kontakty už pred zvolením vzbudzovali určité pochybnosti, aj preto ho poslanci strany ZA ĽUDÍ do funkcie nevolili. Napriek tomu sme deklarovali podporu pri reforme prokuratúry, keďže je to jedna z dôležitých reforiem v programovom vyhlásení vlády. Zatiaľ po roku vo funkcii vidíme za Marošom Žilinkom len disciplinárne stíhania najvýkonnejších protimafiánskych prokurátorov, zastavenie vyšetrovania kauzy Vietnamec, účelové stíhanie vyšetrovateľov NAKA, ktorí stíhali oligarchov a nominantov Smeru, ako aj obchádzanie rozhodnutí súdov, keď cez sporný paragraf rušil stíhania politicky exponovaných osôb a oligarchov. Najnovšie v podobnom duchu vystupuje aj v kauze odposluchov z poľovníckej chaty, ktorej účastníci sa podľa medializovaných informácii spoliehajú na jeho pomoc pri stíhaniach „svojich ľudí“.
Pokiaľ ide o nadužívanie sporného paragrafu 363 zo strany generálneho prokurátora, Najvyšší súd SR vo svojom nedávnom rozhodnutí skonštatoval, že generálny prokurátor § 363 nevyužíva v súlade so zákonom. Ide o veľmi vážne konštatovanie o to viac, že takýmto spôsobom bolo rozhodnuté v prípadoch prominentov a oligarchov stíhaných za korupciu, ako napríklad pán Haščák či Brhel. Podobne kritizuje generálneho prokurátora aj predseda súdnej rady. Rozhodnutia Najvyššieho súdu, ako aj stanoviská právnych autorít zakladajú oprávnené pochybnosti, či generálny prokurátor využíva svoje kompetencie a oprávnenia v súlade so zákonom. Je to o to vážnejší problém, že po marazme a mafianizácii zložiek štátu za vlády Roberta Fica a Petra Pellegriniho, je mimoriadne dôležité budovať dôveru v právny štát a vládu zákona. Ak Najvyšší súd ako jedna z najdôležitejších právnych autorít v štáte tak jednoznačne kritizuje kroky generálneho prokurátora, ide o signál, ktorý ani generálny prokurátor nemôže ignorovať. Pripomínam, že pozícia generálneho prokurátora ani v ústave, ani v zákonoch nikde nepredpokladá a ani nedovoľuje právnu svojvôľu.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu potvrdzuje, že moje pochybnosti o aplikácii § 363 generálnym prokurátorom boli opodstatnené. Zároveň je vo verejnom záujme, aby sme v koalícii okamžite prerokovali a rozhodli o legislatívnej zmene § 363 tak, aby k takýmto prípadom už nikdy nemohlo dôjsť. Je to povinnosť tejto koalície a povinnosť politikov voči občanom v záujme spravodlivosti a právneho štátu. Návrh na zmenu som už kolegom predložila a aj napriek snahám o spochybňovanie a rôznym útokom, budem na tejto požiadavke naďalej trvať.