Zamyslenie nad jedným falošným listom

Vraj ho napísal vedec Albert Einstein svojej dcére Lieserl.

Sledoval som nové pridané odkazy na články v službe Vybrali.SME. 14. septembra 2019 moju pozornosť zaujal odkaz na článok Nad jedným listom Alberta Einsteina, ktorého autorom je pán Jozef Nemčok. Propagáciu jeho článku (úvahy o nejakom liste) zabezpečil v službe Vybrali.sme pán Ján Maršálek, ktorý sám seba nazýva „domácim autorom“ na stránke PriestorNet.

Prečo som zvýšil pozornosť?

Ján Maršálek napísal:

„Albert Einstein, i keď bol najslávnejším vedcom minulého storočia, nikdy nezaprel Boha.“

Moje skúsenosti o názoroch vedca, nositeľa Nobelovej ceny za fyziku v roku 1921, Alberta Einsteina sú totiž veľmi, ale naozaj veľmi odlišné od názorov pánov Maršálka a Nemčoka.

Albert Einstein mal v New Yorku v roku 1941 prednášku na sympóziu (konferencii) o vede, filozofii a náboženstve vo vzťahu k demokratickému spôsobu života. Jeho názory by sa iste nepáčili kresťanom, ktorí sa snažia vyfabrikovať z Einsteina hádam len nie kresťana!!! Odporúčam každému poctivo prečítať si Einstenove názory. Ďalej v Zošitoch humanistov č. 81 uverejnil humanista Rastislav Škoda článok s názvom Hlboko veriaci neverec Einstein. V ňom dokladá vyjadrenia Alberta Einsteina, ktoré pozbieral Stephen Jay Gould:

„Myslím si, že etika je čisto ľudská záležitosť bez akejkoľvek nadľudskej autority v pozadí.“

„Neverím v Boha, ktorý by sa zaujímal o osudy a činy ľudí.“

„S hlbokým žiaľom konštatujem, že Boh trestá toľké zo svojich detí za početné hlúposti, za ktoré je zodpovedný on sám; podľa môjho názoru ho môže ospravedlniť len jeho neexistencia.“

„Je celkom dobre možné, že sme schopní urobiť väčšie veci, ako urobil Ježiš Kristus; to, čo o ňom píše biblia, je poeticky prikrášlené.“

„Neverím, že jednotlivec prežije smrť svojho tela.“

„Morálka sa nesmie zakladať na mýtoch či súvisieť s autoritami.“

„Etické správanie sa má zakladať na sympatii, výchove a sociálnych vzťahoch; náboženské prvky nie sú potrebné. Neverím, že by človeka pri jeho každodennom konaní mal ovplyvňovať strach pred trestom po smrti, alebo že by mal niečo robiť len pre odmenu po smrti; to nemá zmysel.“

„Výskumný pracovník ťažko uverí, že priebeh udalostí sa dá ovplyvniť modlitbou, t. j. prosbou, adresovanou nadprirodzenej bytosti.“ (Einsteinova odpoveď jednému dieťaťu, ktoré sa ho v roku 1936 pýtalo, či sa vedci modlia.)

„Morálka je nanajvýš dôležitá – pre nás, nie pre Boha.“

„Čím väčšmi napreduje duchovný rozvoj ľudstva, tým väčšmi sa mi zdá, že cesta k ozajstnej nábožnosti nespočíva v strachu pred životom či smrťou alebo v slepej viere, ale v snahe po racionálnom poznaní.“

„Nemôžem prijať koncepciu Boha založenú na strachu zo života či smrti alebo na slepej viere. Nemôžem vám dokázať, že osobný Boh neexistuje, ale keby som Vám o ňom hovoril, klamal by som.“

„Keďže naše vnútorné skúsenosti sa skladajú z reprodukcií a kombinácií pocitových vnemov, vidí sa mi koncepcia duše bez tela prázdnou a bezo zmyslu.“

„Dostal som Váš list. Za celý život som nepovedal slovo k jezuitskému kňazovi a teraz žasnem nad odvahou vravieť o mne také klamstvá. Z hľadiska jezuitského kňaza som, samozrejme, a vždy som bol ateistom. Vaše protiargumenty sa mi vidia veľmi korektné a ťažko by sa dali lepšie formulovať. Ak však hovoríme o veciach mimo ľudskej sféry, je detskou analógiou používať antropomorfické koncepcie. V skromnosti máme obdivovať prekrásnu harmóniu štruktúr sveta až potiaľ, kam dosiahneme. A to je všetko.“ (V písomnej odpovedi v r. 1945 na povesť, že jeden jezuitský kňaz ho prehovoril na opustenie ateizmu).

„Som presvedčený, že mnohé politické a sociálne aktivity a praktiky katolíckych organizácií sú škodlivé až nebezpečné pre spoločnosť ako celok tu a inde. Uvediem len ich boj proti kontrole pôrodnosti v čase, keď preľudnenie rozličných oblastí sveta je rozhodujúcou hrozbou pre zdravie národa a prekážkou pre svetový mier.“

Ale vráťme sa k článku od pána Jozefa Nemčoka.

Tvrdí, že sa kdesi dočítal o nejakom liste, a tvrdí, že ide o list Alberta Einsteina, ktorý napísal svojej dcére Lieserl. Nemčok cituje z listu:

„Existuje extrémne mocná sila, pre ktorú zatiaľ veda neobjavila formálne vysvetlenie. Je to sila, ktorá zahŕňa a riadi všetky ostatné sily a dokonca je obsiahnutá vo všetkých fenoménoch, ktoré operujú vo vesmíre, ale napriek tomu sme ju nedokázali identifikovať. Táto univerzálna sila je všeobjímajúca láska.“

Ďalej Nemčok napísal:

„Je všeobecne známe, že Albert Einstein, pochádzajúci zo židovskej rodiny, pre záchranu vlastného života musel z rodného Nemecka emigrovať do Švajčiarska a odtiaľ do Ameriky, kde aj zomrel. Bol veriacim človekom. Svedčí o tom ďalšia časť listu, kde dcére píše: ‚Láska je Boh a Boh je Láska. Táto sila všetko vysvetľuje a dáva životu zmysel. Pre lásku žijeme a umierame.‘ Tieto slová vystihujú jeho presvedčenie, že nad nami je niekto, kto stvoril svet, nebeské telesá aj život na Zemi. Nad všetkým, povedané ľudskou rečou, panuje Stvoriteľ, ktorým je jedine Boh. A Božia sila je Láska…“

Pokiaľ chceme pochopiť úmysel pána Nemčoka, musíme si pripomenúť slová z biblie. Kresťania sa hojne odvolávajú na Prvý Jánov list, 4. kapitola (7. a 8. veta):

„Milovaní, milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha a každý, kto miluje, narodí sa z Boha a pozná Boha. Kto nemiluje, nespoznal Boha, lebo Boh je láska.“

Výraz „Boh je láska“ sa ešte opakuje v 4. kapitole v 16. vete. Zdôrazňujem to kvôli tomu, že ľahkomyseľní kresťania môžu byť pánom Nemčokom uvedení do omylu, napriek tomu, že pripomenul, že Einstein pochádza zo židovskej rodiny, ale po celý čas viac naznačuje odkazmi na kresťanstvo. Pripomínam to aj kvôli tomu, že už som sa stretol s kresťanmi, ktorí si myslia, že Einstein bol kresťan. Na toto je potrebné dávať veľký pozor pri obhajcoch kresťanstva.

Začal som pátrať po pôvode toho listu. Najprv som začal hľadať slovné spojenia „Love is God“ a „God is Love“ na dôveryhodnej stránke www.AlbertEinstein.info. Tam som nič nenašiel, dokonca ani medzi mnohými listami nejaký list adresovaný Einsteinovej dcére Lieserl.

Zistil som, že veľmi veľkú námahu si už dala Katharine Rosová. 8. júna 2015 uverejnila na stránke Huffpost článok Pravda o Einsteinovom liste jeho dcére o „univerzálnej sile“ lásky. Ešte neskôr 6. decembra 2017 doplnila v článku novšie zistené poznatky.

Katharine Rosová v článku píše:

Jedna z najdôležitejších vecí o objave niečoho nového je cesta, ktorou sa to uberá do vedomia ľudstva. A často ide o veci, ktoré by sa inakšie nedostali do nášho vedomia. Článok, ktorý čítame, nás vedie k spoznávaniu nového autora alebo knihy. Konverzácia, ktorú s niekým vedieme, nás vedie k vyhľadávaniu na internete o veciach, o ktorých sme nikdy nepočuli. Úryvok z rozhlasovej správy budí v nás zvedavosť dostať podrobnejšiu informáciu o aktuálnej diskusii.

Alebo, ako sa to stalo nedávno, že list cirkulujúci na sociálnych médiách, viedol k odhaleniu mýtu, ktorý zakrýval údajného autora.

Možno ste to čítali: List Alberta Einsteina jeho dcére Lieserl, týkajúci sa „univerzálnej sily“ lásky. Je to prekrásne čítanie, podávajúce správu, ktorá sa dotýka podstaty ľudského údelu a našej neustálej snahy veriť v lásku, ktorá má ohromnú silu.

Skutočnosť, že také pocity zrejme mohol napísať Albert Einstein, najrevolučnejší vedec 20. storočia, len zosilňuje skutočnosť jej možnosti šírenia na sociálnych sieťach.

Avšak, ako sme boli nútení naučiť sa poznať v tomto rýchlo meniacom digitálnom veku, nemôžete vždy veriť tomu, čo čítate na internete, najmä ak nemáte k dispozícii originálny prameň (zdroj), ako je to v prípade tohto predpokladaného Einsteinovho listu.

Zvedená jeho krásou som začala hľadať pôvod listu v nádeji, že sa nájde potvrdenie Einsteinovho autorstva, a bude z toho správa o nepravdepodobnej láske jedného z najskvelejších svetových vedcov.

Nuž! To, čo som objavila, bola hŕba protirečivých údajov vedúcich k podozreniu, že list je sfalšovaný a neprávom pripisovaný Einsteinovi, čo má legitimovať jeho slová a ich poslanie.

Predslov (Úvod) k listu vysvetľuje, že Einsteinova dcéra Lieserl darovala 1 400 svojich listov z konca 80. rokov minulého storočia Hebrejskej univerzite s príkazom neuverejniť ich obsah skôr ako dve desaťročia po jeho smrti; tento list o „univerzálnej sile“ lásky bol pravdepodobne jeden z nich.

Prekvapuje však, že ďalší výskum ukázal, že Lieserl nemusí byť pod spoľahlivým prameňom o minulosti. O jej minulosti sa vie veľmi málo; jej existencia bola dokonca neznáma životopiscom až do roku 1986, keď sa našla hromada listov z rokov 1897 – 1903, pričom išlo o listy medzi Einsteinom a jeho prvou ženou, Milevou Maricovou. Objavila ich jeho vnučka Evelyn (v ktorých Einstein spomína Lieserl); tieto listy boli publikované v knihe Ľúbostné listy z roku 1992.

Ďalej vyšla v roku 1999 kniha, ktorú napísala Michele Zackheimová, Einsteinova dcéra: Hľadanie Lieserl, kde sa tvrdí, že Lieserl sa narodila s mentálnym hendikepom a umrela na šarlach v roku 1903, keď mala približne dva roky. Naposledy sa o Lieserl hovorí v liste od Einsteina Mileve 19. septembra 1903. Iní životopisci však ďalej tvrdia, že Lieserl bola daná na adopciu.

Pri hľadaní v online archívoch Hebrejskej univerzity (ktoré obsahujú Archívy Alberta Einsteina) a Zobrané spisy Alberta Einsteina sa nenašli žiadne výsledky, a bola som blízko k presvedčeniu, že predmetný list bol falzifikovaný.

Prv, než som prípad opustila, obrátila som sa ešte na Dianu Kormos-Buchwaldovú, profesorku fyzika a histórie vedy na Kalifornskom technologickom inštitúte (Caltech), ktorých názvy som našla v článku v New York Times, hľadajúc niečo o liste.

Ako riaditeľka a vydavateľka Projektu Einsteinove listy, kde v decembri začalo vychádzať Digitálne vydanie Einsteinových listov, uverejnila 5 000 listov pochádzajúcich z prvých 44 rokov Einsteinovho života. Predpokladala som, že doktorka Diana Kormos-Buchwaldová prispeje niečím autenticky originálnym o tomto liste.

Jej odpoveď?

„Tento dokument nepochádza od Einsteina. Rodinné listy venované Hebrejskej univerzite, označené ako týkajúce sa tejto povesti, nedarovala Lieserl. Pochádzajú od nevlastnej dcéry Alberta Einsteina, Margot Einsteinovej. Viaceré z týchto listov boli publikované v 10. ročníku Zozbieraných listov Alberta Einsteina v roku 2006 a v nasledujúcich zväzkoch, v chronologickom poradí.“

Nech to bolo akokoľvek skľučujúce, keď som sa dozvedela, že to nenapísal Einstein, aj tak bolo rovnako vzrušujúce zistiť celý rad dokumentov, o ktorých som do tých čias nevedela. To sa potom stalo predmetom horúčkovitého hľadania potvrdenia, ktoré viedlo do úplnej fascinácie z niektorých Einsteinových autentických listov, z ktorých mnohé v skutočnosti písal členom rodiny, priateľom a kolegom.

Kým otázka, kto stojí za „univerzálnou silou“ milostného listu, naďalej ostáva záhadou; časť pravdy sa odhalila – a to sa javí ako najdôležitejšie: že si vždy pamätáme a snažíme sa hľadať pravdu vo všetkých veciach; že sa nebudeme vyhýbať kladeniu otázok a náročným predstavám. Ostávame stále zvedaví.

Ako raz Albert Einstein povedal: ‚Dôležité je neprestať klásť otázky. Zvedavosť má pre svoju existenciu vlastný dôvod.‘

Článok, ktorý napísala Katharine Rosová, je uverejnený aj na jej vlastnej stránke All Things Good.

Môj názor je, že ide o fiktívny list, ktorý je pripisovaný Albertovi Einsteinovi neprávom. Vymyslel ho nejaký kresťan so zákerným úmyslom poškodiť alebo zneužiť dobrú povesť vedca Alberta Einsteina na podporu kresťanskej ideológie.

Vážení čitatelia! Zaujíma ma váš názor na to, či predmetný (podľa môjho názoru vážne sporný) list mohol naozaj napísať Einstein svojej dcére, o ktorej sa síce málo vie, ale Katharine Rosová spomína, že Einsteinova dcéra Lieserl zomrela približne vo veku dvoch rokov. Naozaj si kresťania môžu myslieť, že Einstein by takýto list napísal dieťaťu do veku dvoch rokov?

Je pravda, že o Einsteinovej dcére Lieserl je málo poznatkov, málo údajov, sú nepresnosti, a podľa mňa aj to môže byť dôvod, prečo niekto zneužil Einsteina na šírenie vymysleného listu. Dosť vážne pochybujem, aby sa Einstein vyjadroval o bohu, že je láska. Einstein nebol až taký hlupák. Nerozumiem, prečo nejakí kresťania z Einsteina robia naivného človeka. Veď sa zrozumiteľne o bohu vyjadroval po celý život. Opakujem na záver slová samotného Alberta Einsteina:

„Dostal som Váš list. Za celý život som nepovedal slovo k jezuitskému kňazovi a teraz žasnem nad odvahou vravieť o mne také klamstvá. Z hľadiska jezuitského kňaza som, samozrejme, a vždy som bol ateistom.“

---

Autor: Ján Parada.

Prvý raz bol tento článok uverejnený 2. októbra 2019 v Zošitoch humanistov č. 122.