Slovenská vláda poslala Európskej komisii dokument Program stability, v ktorom na budúci rok plánuje pokračovať vo vysokých výdavkoch a s rovnakým štrukturálnym deficitom ako v tomto roku. To znamená, že aj v roku 2022, v ktorom nie je dôvod predpokladať masívne dopady pandemických opatrení, bude štát hospodáriť s deficitom 5,5 %. Európska komisia na základe tohto dokumentu Slovensko nezaradila do zoznamu krajín s veľkými nerovnováhami, a tým vlastne „schválila“ vysoko deficitné hospodárenie slovenskej verejnej správy v budúcom roku.
Tento postup považujeme za ekonomicky nezodpovedný.
- Výdavky verejnej správy sú na rok 2022 odhadované vo výške 47 miliárd eur, čo je o 10 miliárd eur viac (+27 %) ako v predkrízovom roku 2019. Len na sociálnych transferoch sa predpokladá nárast výdavkov o 3 miliardy eur. V roku 2022 ale nie je dôvod rozpočtovať výdavky na pandemickú pomoc v takom rozsahu, ako v súčasnom roku. Vysoký rozpočet výdavkov vytvára motivácie, aby ich vláda použila bez zodpovednej prípravy a analýzy. Nepremyslená rodinná politika, či zvyšovanie dôchodkových nárokov bude znamenať ďalšie zvyšovanie daní.
- Cieľom vlády nemá byť zvyšovanie HDP, ale podpora tvorby bohatstva. To vzniká najmä z vytvárania tovarov a služieb, ktoré niekto požaduje. Považovať každé euro, ktoré štát minie, za fiškálny stimul, je omyl. Mzda úradníka, ktorý vykonáva niečo, čo nikto nežiada, síce zvýši HDP, ale nie bohatstvo krajiny. Predražená diaľnica zvyšuje HDP viac, než riadne obstaraná, ale bohatstvo naopak znižuje.
- Poskytovanie sociálnych dávok, ktoré poberatelia nepotrebujú (dávky pre strednú triedu platené z vrecka strednej triedy), je znižovanie bohatstva krajiny.
- Z dlhodobého hľadiska je pre rast bohatstva kľúčový súkromný sektor. Preto len tá časť deficitu, ktorá je dôsledkom znižovania daňového zaťaženia, je v dnešnej situácii ospravedlniteľná.
- Pandémia covidu nezničila aktíva (továrne, mosty, domy), ktoré treba nahradiť masívnymi novými investíciami. Navyše, dodatočné investičné zdroje poskytne Plán obnovy, ktorý nie je v prognóze výdavkov zahrnutý.
Ako uvádza MF SR v Programe stability, znižovanie pokrízového nárastu dlhu a deficitov je disciplína, v ktorej sa slovenským politikom chronicky nedarí. Pre Slovensko je preto výhodnejšia prevencia, ako neefektívna liečba. Teda lepšie je predchádzanie deficitom a nárastu dlhu, ako neúčinná snaha dlh znižovať neskôr.
Odloženie návratu verejných financií do predkrízového stavu na rok 2023 vytvára zásadné riziko, že v predvolebnom roku k normalizácii deficitu nedôjde a naďalej bude dosahovať extrémne vysoké hodnoty ako v súčasnom, či budúcom roku.
Najväčšou hrozbou vysokých deficitov v súčasnosti je riziko, že sa zopakuje scenár z rokov 2010 – 2012. Namiesto normalizácie výdavkov došlo k trvalému posunutiu úrovne výdavkov verejnej správy, ktoré muselo byť zafinancované zvýšením daňovo-odvodového zaťaženia.
Ďalšie zvyšovanie daní ešte viac poškodí schopnosti súkromného sektora produkovať bohatstvo, tovary a služby, ktoré občania žiadajú a potrebujú. Smutnou realitou je, že zvyšovanie objemu výdavkov verejného sektora neprináša zvyšovanie kvality života v krajine. Naopak, uvoľnená rozpočtová politika umožňuje zachovávať neefektívne výdavky, zbytočne vysoký počet zamestnancov štátu, či nadmernú reguláciu súkromného života.
Radovan Ďurana, hlavný analytik INESS pre verejné financie