Ateistom sa často vytýka, že urážajú nábožensky cítiacich veriacich údajnými faktmi o náboženstve a nevhodnými citátmi z ich svätých kníh. Ako defenzívny mechanizmus sa použije protest proti osobnej urážke a diskusia v rámci slobody prejavu je ukončená, ako si to veriaci priali.
Klasickým príkladom rozmýšľania mnohých veriacich je nasledujúca konverzácia, vedená na našom Facebooku. Hamid komentuje obraz islamu, ktorý považuje za urážlivý.
Hamid: Tie dánske kresby sú urážka. Viete dobre, čo cítime k prorokovi Mohamedovi. Prečo to robíte?
Atheist Republic (Ateistická republika): Ak vás to uráža, nedívajte sa na to.
Hamid: Na tom nezáleží, či sa na to dívam, alebo nedívam. Prečo uverejňujete niečo, čo niekoho zneucťuje a uráža?
Atheist Republic: Prečo by som sa mal cenzurovať na základe pocitov niekoho druhého? Ľudia, ktorí sú citliví na určité obsahy, majú predsa možnosť reagovať na to, čomu sú vystavení.
Ak mám pocit, že ma uráža korán, mám právo povedať vám, aby ste niektoré verše koránu neuverejňovali? Nemám. Vy máte plné právo uverejňovať všetky verše koránu. Ak sa to mne nepáči, nemám to čítať. Ale nemôžem prísť k vám a žiadať, aby ste niečo neuverejnili.
Hamid: Chýba vám rešpekt voči iným, ak nemôžete pozdvihnúť svoj svetonázor bez týchto lacných taktík, čo ukazuje, nakoľko ste intelektuálne deficientný. Korán nás nikde neučí vysmievať sa z druhých len preto, že možno jedna strana sa mýli a druhá má pravdu. Vaše konanie vyvoláva trhliny a napätia medzi dvomi stránkami. Ako humanista by ste mali podporovať dorozumenie miesto opaku, nemyslíte?
Atheist Republic: My sa zaujímame v prvom rade o slobodu prejavu. Korán prikazuje zabíjať neveriacich. Ak to považujem za urážlivé, máme zakázať korán? Vôbec nie, pretože prejavy myslenia majú byť slobodné. O to tu ide.
Hamid: Sloboda prejavu tohto typu je vzhľadom na ciele, ktoré chcete dosiahnuť, kontraproduktívna. Dosiahnete pár lacných úsmevov a množstvo nahnevaných a urazených moslimov. Korán učí mier a toleranciu; verše, ktoré ste spomenuli, sú špecifické pre bojisko vo vojne; nijako nie sú všeobecným pravidlom.
Atheist Republic: Nemyslím, že je to tak. Napríklad tohoročný Deň, keď každý kreslí Mohameda, bol veľmi úspešný. Ukázal, že šírenie myšlienky slobody prejavu sa nedá zastaviť. Je efektívne a získava body. Diskusia o hraniciach slobody prejavu osoží každému, dokonca aj moslimom.
Prosím vás, pozrime sa na tento hadís:
„Prorok povedal: Krv moslima, ktorý vyznáva, že nieto boha okrem Alaha (Boha), môže byť preliata len v týchto troch prípadoch: 1. Život za život (v prípadoch úmyselnej vraždy bez oprávnenia – pozri Zákon o rovnosti trestov; 2. keď sa vydatá/ženatá osoba dopustí nezákonného pohlavného styku; a 3. keď niekto opustí islam a stane sa renegátom (apostatom, odpadlíkom).“ [9:17-O.B] – Sahíh al-Buchárí, 9:83:17.
V iných diskusiách sa nepoužíva tento typ uvažovania. Napadnúť niekoho osobne, najmä vo veci nesúvisiacej priamo s predmetom diskusie, je mimo povolenej hranice, ale nepovažuje sa za urážku, čo aj s tým dotyčný nesúhlasí alebo o tom pochybuje.
Pri politických, ekonomických alebo vedeckých konverzáciách sa očakáva, že účastníci predkladajú svoje názory na kritickú analýzu. To sa však nevyžaduje od veriacich, ani keď podrobujú druhých svojej viere na základe zákonov alebo inej verejnej polície. Príklad: Fundamentalistickí kresťania žiadajú, aby sa ich inteligentný dizajn vyučoval na školách popri evolúcii, hoci odmietajú podrobiť ho tomu istému stupňu vedeckej previerky, aká je bežná pri evolúcii a uráža ich, ak sa o to pokúsia iní.
Náboženstvo nevyžaduje od svojich prívržencov logické alebo kritické hodnotenie; ako obranný mechanizmus mu slúži výhovorka „to nás uráža“.
Všeobecne sa prijalo, že je tabu pochybovať o viere druhých, ak ide o náboženské alebo duchovné presvedčenia; ak ich niekto preveruje s použitím faktov, histórie či logickým presviedčaním, porušuje akosi niečie osobné práva, čím sa dopúšťa urážky. A toto naša spoločnosť akceptuje ako úplne normálne!
Čo si vy myslíte? Majú ateisti diskutovať o bohu a náboženstve, keď je to bezpečné a možné? Máme sa vyhnúť hovoru o bohu, pretože prítomní veriaci sa môžu cítiť urazení?
Autor: Atheist Republic.
Prameň: Atheist Republic, Freedom from offense is not a human right, 23. 10. 2017.
Článok bol pôvodne uverejnený v Zošitoch humanistov č. 114 v sobotu 28. októbra 2017.
Jedna odpoveď na “Ochrana pred urážkou nie je ľudské právo”
Môj komentár z 28. 10. 2017:
Napríklad sú kresťania, ktorí si radi vymýšľajú, že napríklad ateisti neexistujú, alebo že všetci sú aj tak veriaci, aj ateisti, takže v takých prípadoch mlčať, neozvať sa, by bolo nesprávne, ak človek má voľný čas, a má záujem reagovať, ozvať sa. Prečo by som mal mlčať, keď kresťania klamú? Je to rovnaké ako s politikou. Ani pri politike sa nemlčí. Naopak, protichodné názory sú niekedy poriadne ostré.