Asociácia slovenských inkasných spoločností upozorňuje, že exekúcia sa pre dlžníkov v mnohých prípadoch stala vítanou cestou.
Za predošlých 24 mesiacov klesla efektivita exekútorov až o takmer 40 %, pričom tempo znižovania efektivity výberu pohľadávok sa z roka na rok zvyšuje. Zatiaľ čo v roku 2023 išlo o −18 %, rok 2024 priniesol ďalšie zníženie ich efektivity na −23 %. Tento stav má následne vplyv aj na úspešnosť vymáhania, ktorá bola vlani len na úrovni 4,3 % zo všetkých pohľadávok.
Vyplynulo to z analýzy [1] Asociácie slovenských inkasných spoločností (ASINS), ktorá preskúmala viac ako 225-tisíc exekučných konaní začatých po roku 2017.
Exekúcia už vo väčšine prípadov nie je pre dlžníka strašiakom
Dnes je exekúcia pre mnohých dlžníkov spôsobom ako možno bez vážnejších komplikácii prečkať aj niekoľko rokov. V roku 2023 štát upravil rozsah zrážok zo mzdy tak, že dlžníkovi s čistým príjmom 1 100 € sa zrazí maximálne 200 €, čím sa výrazne naklonili pravidlá na stranu dlžníkov. Systém je nastavený tak, že dlžníci často žiadajú svojich veriteľov, aby voči nim iniciovali exekučné konanie. Ak chce dlžník požiadať o osobný bankrot, je nutné aby voči nemu bola vedená exekúcia aspoň jeden rok.
„V minulosti bola exekúcia strašiakom a dlžníci sa jej chceli vyhnúť. Dnes je však situácia opačná. Dlžníci, ktorí sa chcú cielene zbaviť dlhov naopak exekúciu vítajú. Žiaľ samotný systém je v súčasnosti nastavený tak, že nenúti samotných exekútorov k efektívnemu vymáhaniu. Nízka efektivita vymáhania sa tak nedotýka iba bánk, ale aj bežných ľudí, ktorí niekomu požičali peniaze a následne sa k nim nevedia dostať späť,“ vysvetľuje Martin Musil, prezident Asociácie slovenských inkasných spoločností.
Až 64 % obyvateľov je za vlastný výber exekútora
S aktuálnym stavom však nie sú spokojní ani bežní občania. Viac ako polovica obyvateľov by privítala zmeny v spôsobe prideľovania exekútorov. Tento údaj pochádza z kvantitatívneho prieskumu a odráža realitu nefunkčného systému náhodného prideľovania exekútorov samotným štátom. Veritelia tak dávajú menej podnetov na exekúciu a snažia sa pôsobiť voči svojim dlžníkom preventívne. Pôžičky sú tak menej dostupné, majú vyššie úrokové sadzby, prípadne fyzické osoby peniaze prestávajú požičiavať z obavy o ich budúce vrátenie.
„Hoci myšlienka zavedenia náhodného prideľovania exekútorov nebola zlá, prax odhalila viaceré nedostatky tohto systému. Bolo by preto potrebné ho modifikovať tak, aby veritelia mohli pracovať len s tými exekútormi, ktorí vykonávajú svoju činnosť efektívne, aby sa zabezpečila vymožiteľnosť práva pre veriteľov a tiež primeraná ochrana spotrebiteľov,“ dodáva Martin Musil, prezident ASINS.
Je tiež veľmi dôležité poukázať na výrazné rozdiely v efektivite jednotlivých exekútorských úradov. Najlepšie úrady tak vymáhajú v priemere dvojnásobok toho ako tie najslabšie pri rovnakom počte prípadov v rámci kraja. Veľké rozdiely možno sledovať aj medzi jednotlivým krajmi. Najefektívnejší je v rámci výberu dlžôb Žilinský kraj s úspešnosťou vymáhania 11,3 % a najmenej efektívny je Prešovský kraj, kde sa vymôže iba 5,7 %. Najväčší pokles v efektivite zaznamenal Trenčiansky kraj s poklesom efektivity až o 43 % a najväčšie rozdiely medzi najlepšími a najhoršími boli zaznamenané v Bratislavskom kraji, kde je sústredených aj najviac exekútorov. Trenčiansky kraj je zároveň aj krajom, kde je ročný nápad exekúcií zhruba 600 prípadov na exekútorský úrad. Pre porovnanie v Nitrianskom kraji je ročný nápor asi 1 200 prípadov. Inak povedané náhodné prideľovanie spôsobilo, že exekútori majú rovnaký nápad veci v rámci kraja a sú na tom rovnako ekonomicky zle.
„Na Slovensku už niekoľko rokov pretrvávajú výrazné rozdiely v efektivite jednotlivých exekútorských úradov. Ak teda veritelia nebudú mať toľko šťastia, že im bude pridelený efektívny exekútor, ktorý ich pohľadávku vymôže, k peniazom sa možno vôbec nedostanú. Okrem poklesu úspešnosti však vidíme aj pokles počtu začatých exekúcií. V roku 2023 ich bolo o 20 % menej a v roku 2024 očakávame ešte výraznejší prepad. Toto všetko sa následne premieta aj do (ne)dôvery ľudí v to, že štát skutočne chráni poctivých občanov a podnikateľov, a že im umožní efektívne sa dostať k svojim peniazom,“ vysvetľuje Martin Musil, prezident Asociácie slovenských inkasných spoločností (ASINS).
Porovnanie situácie s Českom
Zo zistených údajov vyplýva, že na Slovensku máme neprimerane veľa exekútorov. Kým v Česku ich v roku 2023 pôsobilo 154, na Slovensku bolo v rovnakom čase až 250 exekútorov, čo je pre náš trh naddimenzovaný počet. Často ide o malé exekútorské úrady, ktoré nemajú zautomatizované procesy, kapacitne nestíhajú pravidelné lustrácie a v konečnom dôsledku čakajú na vyrubenie trov zo zastavených exekúcií, ktoré im pokryjú ich náklady. Tento stav má za následok finančné straty pre celú spoločnosť.
[1] Prieskum verejnej mienky realizovala pre ASINS agentúra MNForce na vzorke 1 000 respondentov z celého Slovenska od 22. 2. 2024 – 28. 2. 2024.
O Asociácii slovenských inkasných spoločností (ASINS)
ASINS je záujmové združenie právnických osôb, ktoré vzniklo v roku 2010. Zasadzuje sa za etické inkaso na národnej aj európskej úrovni a za férovú legislatívu v oblasti správy pohľadávok. Reprezentuje tiež záujmy veriteľov, ale aj dlžníkov s cieľom nastaviť etické štandardy vymáhania a definovania účinnejšej a férovej legislatívy pre všetky zúčastnené strany. Cieľom je zakotvenie tzv. inkasného zákona, ktorý by jasne reguloval oblasť vymáhania nesplatených pohľadávok. Je aktívnym členom FENCA (Európskej federácie národných asociácií inkasných agentúr) a Republikovej únie zamestnávateľov.
Autor: Martin Musil, prezident ASINS.
Správu dodal Vladimír Pabiš, PR manažér NEOPUBLIC.