Až 41 percent ľudí na Slovensku má osobnú skúsenosť s podvodníkmi, ktorý sa od nich pokúsili dostať osobné údaje, s cieľom ukradnúť im peniaze z bankového účtu. Viac ako polovica z nich sa s tým za predošlý rok stretla dokonca viackrát. Najviac takýchto nekalých praktík sa deje prostredníctvom e-mailov, nasledujú SMS, telefonáty a sociálne siete.
Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre spoločnosť Home Credit [1], polovica opýtaných na takéto snahy o podvod nereagovala, len 7 percent kontaktovalo banku a 6 percent políciu, no a 2 percentá sa nechali podviesť. Svoje heslá na online prístup do banky si väčšina chráni, na druhej strane – na neznámych, nezriedka rizikových e-shopoch, nakupovalo za uplynulých 12 mesiacov až 57 percent respondentov.
Nekalých praktík, za ktorými sú podvodníci snažiaci sa pripraviť Slovákov o peniaze z ich bankových účtov, z roka na rok pribúda. Ako ukázal prieskum pre spoločnosť Home Credit, až 41 percent opýtaných má osobnú skúsenosť s tým, že sa od nich snažili vylákať citlivé údaje, aby sa dostali k financiám. Často pritom nejde len o jednorazovú záležitosť. Za uplynulých 12 mesiacov sa s tým stretla aspoň dvakrát štvrtina opýtaných, aspoň trikrát 9 percent a viac ako trikrát ďalších 21 percent ľudí.
„Podvodné pokusy so snahou vylákať od ľudí osobné údaje sa dejú rôznymi spôsobmi, nezriedka sa pritom človek stretne postupne aj s viacerými. Najčastejšie je to emailom, čo uviedlo až 63 % respondentov, prostredníctvom SMS 42 %, telefonicky 21 % a inými formami, kam patria najmä sociálne siete, 12 percent prípadov,“ približuje výsledky prieskumu Jaroslav Ondrušek, analytik trhu zo spoločnosti Home Credit.
Ako postupovali Slováci pri pokusoch o takéto podvody?
Najviac bolo takých (49 %), ktorí na ne nereagovali, ďalších 14 % zablokovalo volané číslo či odosielateľa emailu, 7 % volalo do banky, 6 % sa obrátilo na políciu, no 2 % opýtaných sa stali obeťou podvodu. Zákaznícky ombudsman klientov Home Creditu, Miroslav Zborovský pripomína, že banky nikdy nežiadajú klientov o PIN či heslá e-mailom alebo cez nejaké odkazy.
„Ak chcete mať svoje peniaze na účte v bezpečí, používajte biometrické údaje na potvrdzovanie platieb v mobilnej aplikácii, neukladajte údaje o platobnej karte v e-shopoch, radšej ich vyplňujte znova. Nedajte nikomu číslo karty, prihlasovacie údaje alebo PIN pri telefonickom kontaktovaní, taktiež neverte hovorom ohľadom prevodu peňazí, vždy si overte informácie v banke. Dôležité je tiež si zvoliť bezpečné heslá a PIN, po čase ich ale meňte, nereagujte na podozrivé e-maily, neklikajte na odkazy a neotvárajte prílohy.“
Podľa ombudsmana netreba zabúdať ani na pravidelnú aktualizáciu operačných a antivírusových programov.
Zabezpečenie internetbankingu a sociálnych sietí
Samostatnou kapitolou, kde číha na ľudí čoraz viac podvodníkov, sú sociálne siete. Presne dve tretiny opýtaných spomínajú, že najčastejšie využívajú Facebook, 21 % najčastejšie zase Instagram, 3 % Tik Tok a 2 % sieť X.
Subjektívne pritom väčšina uvádza, že na sociálnych sieťach poskytujú primerané alebo skôr nízke množstvo citlivých osobných údajov. V prieskume 55 % Slovákov uviedlo, že využívajú niekoľko hesiel, ktoré využívajú pre všetky svoje účty na sociálnych sieťach, pričom niekde majú heslo rovnané. Ďalších 12 percent všade používa to isté heslo. Čo sa týka hesiel do internetového bankovníctva, drvivá väčšina sa snaží o unikátne heslá (88 %). Okrem toho najčastejšie využívajú jednorazový SMS kód (38 %) či odtlačok prsta (36 %).
Ďalším rizikom, ktoré sa spája s možnosťou úniku osobných údajov, je nakupovanie v neoverených internetových obchodoch, kde podľa prieskumu za posledný rok kúpilo nejaký tovar až 57 percent opýtaných. V prípade neznámych e-shopov ich pritom najviac zaujíma cena ponúkaného tovaru (77 %) oveľa viac ako hodnotenie tohto obchodu na internete (45 %). Ombudsman radí, aby ľudia platbu na internete robili len na zabezpečených stránkach, a to s https://.
[1] Reprezentatívny prieskum od 28. 5. do 6. 6. 2024 realizovala agentúra STEM/MARK exkluzívne pre Home Credit Slovakia, a.s.
Autor: Home Credit.
Správu dodal Michal Račko z PR Clinic.