Týždeň po atentáte

Dobro a Zlo a o čo sa treba pokúsiť.

Na začiatok sa skúsme navzájom rešpektovať, píše v Hyde parku líder kandidátky Kresťanskej únie v eurovoľbách a bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak.

Od minulého týždňa opakovane myslím na tri streľby, ktoré zasiahli konkrétnych ľudí a zároveň zasiahli celé Slovensko. Prvou bola streľba vo Veľkej Mači, druhou streľba na Zámockej ulici v Bratislave a treťou streľba v Handlovej. Páchatelia zavraždili alebo sa pokúsili zavraždiť konkrétnych ľudí, ale spolu s nimi ťažko zranili aj Slovensko.

Veľká Mača

Pred vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sme si nevedeli predstaviť, že by sa takéto niečo mohlo stať na Slovensku. Vražda novinára a jeho snúbenice nami otriasla. Namiesto piety a stíšenia sa, začala časť z nás hľadať vinníkov všade. Aj medzi politikmi, s ktorými hlboko nesúhlasila. Takmer fyzicky sa dalo cítiť ako sa rozdelenie našej spoločnosti na dva nezmieriteľné tábory prudko zrýchlilo. „Nepriateľské“ tábory sa veľmi zradikalizovali a ich členom bolo „jasné“, čo a prečo sa stalo. Na protestoch vtedy znelo, že za vraždu – minimálne politicky – môže Robert Fico a bol označovaný za hlavu „tábora Zla“. Vtedajšia koalícia zase hovorila, že protesty organizuje americká ambasáda alebo Soros. Oboje som považoval a považujem za nezmysel.

Vtedy, na jar 2018 som cítil smútok nad dvomi mladými nevinnými životmi, ale aj nad tým, že sa Slovensko emocionálne aj existenciálne rozchádza. Rozhodol som sa, že ak chcem niečo zmeniť, musím začať od seba. Preto som zmenil svoj štýl a slovník komunikácie v politike. Dovtedy som ako opozičný poslanec vystupoval veľmi ostro a konfrontačne. Odvtedy som sa vedome vyhýbal a vyhýbam osobným útokom na mojich politických oponentov.

Zámocká

Vražda na Zámockej bola rovnako tragická ako vražda vo Veľkej Mači. Polícia vraždu klasifikovala ako teroristický útok osamelého strelca, antisemitu zradikalizovaného americkou neonacistickou scénou. Rozdiel medzi obomi vraždami bol v tom, že zatiaľ čo Jána Kuciaka zavraždili jeho vrahovia pre jeho investigatívne články cielene a po dlhšej príprava, vrah zo Zámockej chcel zavraždiť „niekoho“. Medzi jeho potenciálnymi cieľmi bol premiér Eduard Heger, Robert Fico a napokon zavraždil dvoch náhodných návštevníkov baru LGBTI+ komunity na Zámockej a jednu osobu ťažko zranil.

Opäť sme mali šancu na pietu a stíšenie. Časť spoločnosti však mala o vinníkoch jasno. Za zodpovedných za vraždu boli označení aj ľudia, ktorí s vrahom a jeho prostredím nemali nič spoločné. Za zodpovedných boli označení aj odporcovia LGBTI ideológie vrátane cirkvi, kresťanov a podporovateľov prirodzenej rodiny tvorenej otcom, mamou a deťmi. Kresťanské a konzervatívne názory na rodinu a nesúhlas s registrovanými partnerstvami osôb rovnakého pohlavia, hoci komunikované slušne a vecne, boli nepravdivo označené za podhubie k politicky motivovanému násiliu. Ďalšia veľká časť spoločnosti bola takto neférovo vytláčaná ku „táboru Zla“. Po 30 rokoch boli kresťania, ktorí nepodporovali konkrétne liberálne a progresívne predstavy o spoločnosti, opäť označovaní za „fašistov“ a krajnú pravicu. Rozdeľovanie spoločnosti na „Stranu Dobra“ a „Tábor Zla“ sa prehĺbilo.

Handlová

Atentát na premiéra štátu je útokom na celý štát. Bez ohľadu na motívy páchateľa, bez ohľadu na súhlas alebo nesúhlas s politikou predsedu vlády, guľky vystrelené na predsedu vlády trafili nielen jeho, ale opäť veľmi citlivo zasiahli aj celé Slovensko. S odvolaním sa na naše skúsenosti so situáciami po vraždách vo Veľkej Mači a na Zámockej si povedzme, ako by sme ako jednotlivci i spoločnosť mali reagovať.

Tentoraz by sme naozaj mali zostať zdržanliví, umiernení a mali by sme sa usilovať o spravodlivosť v úsudku. Davy totiž hecovali proti „Zlu“ nielen progresívne a liberálne masmédiá a súčasní opoziční politici, ale aj alternatívne médiá a súčasní vládni politici. Ak odsudzujeme Igora Matoviča, ktorý pri prejave Roberta Fica vytiahol plagát s nápisom „Na rohu ulice vrah o morálce káže“, potom musíme odsúdiť aj Ľuboša Blahu, ktorý hecoval dav slovami „Prezidentka je…“ a dav dopovedal „k…“.

Zdržanliví a umiernení by sme mali byť nielen vo vyjadreniach o pozadí páchateľa, ale aj vo vyjadreniach o vyvodení zodpovednosti. Nechajme policajnú inšpekciu vyšetriť a vyhodnotiť možné pochybenia jednotlivých členov ochranky premiéra a ich nadriadených. Až po tom, čo svoje zistenia zverejní policajná inšpekcia, môžeme na základe zistení vyvodzovať zodpovednosť voči tým, ktorí pochybili. Prípadne aj politickú zodpovednosť. Ale až po zistení faktov, kto konkrétne a za čo bol zodpovedný.

Zdržanlivosť a umiernenosť v slovách sa vôbec nevylučuje so snahou o spravodlivosť v úsudku. Naopak. Pokojne, ale otvorene by sme sa mali rozprávať o tom, ktoré vyjadrenia, osočovania alebo urážky eskalovali politické napätie a polarizáciu v spoločnosti na Slovensku. Mali by sme byť spravodliví v tom, že nebudeme vinu hádzať iba na tú druhú stranu. Mali by sme byť schopní uznať si, ak sme sami niečím k eskalácii napätia v spoločnosti prispeli.

V snahe o deeskaláciu napätia v spoločnosti musíme každý z nás, ktorí sme verejne aktívni, urobiť prvý krok – každý sám za seba. Mali by sme byť schopní „zahryznúť si do jazyka“, keď nás – možno aj oprávnene – zasvrbí. Forma a štýl našej argumentácie sú dnes obzvlášť dôležité.

Vzájomný rešpekt

Za najdôležitejšie však považujem, aby sme skúsili opäť o Slovensku a všetkých ľuďoch na Slovensku žijúcich, rozmýšľať ako o „My“. Aby sme sa naučili rešpektovať fakt, že na Slovensku žijú aj ľudia s odlišnými názormi ako máme my sami. Aby sme dokázali rešpektovať, že človek s opačným názorom nemá väčšinou zlé úmysly. Aby sme premýšľali nad tým, ako sa chceme naučiť na Slovensku žiť spolu s ľuďmi, s ktorých názormi nesúhlasíme a ktorí zase nemajú radi nás.

Rešpektujme, prosím, že iné Slovensko nemáme. Milovať Slovensko znamená milovať ho aj s jeho chybami. Teda aj s ľuďmi, ktorých názory sa nám vôbec nepáčia a ktorým sa zase nemusia páčiť naše názory. Hoci by sme mali spoločnú vôľu iba v tom, že Slovensko nechceme úplne rozvrátiť, aj to môže byť dobrý začiatok na budovanie štátu, v ktorom spolu budeme vedieť žiť.

Národné zmierenie neznamená, že zrazu nájdeme kompromis, s ktorým všetci budeme súhlasiť. Zmierenie znamená zmieriť sa v sebe s tým, že veci na Slovensku nebudú vždy presne také, ako si ich ja alebo my predstavujeme. Zmierenie tiež znamená, že prestaneme ľudí na Slovensku deliť na podporovateľov táborov „Dobra a Zla“, nech už si pod tým predstavujeme čokoľvek. Zmierenie znamená rešpekt k ľuďom s iným názorom, hodnotami a predstavami o Slovensku. Znamená to rešpektovať, že aj oni k Slovensku patria a majú právo tu žiť, rovnako ako my.

---

Hydepark slúži na slobodnú diskusiu politikov, vysokých štátnych úradníkov, ľudí z biznisu alebo akademickej sféry. Názory nemusia vyjadrovať pozície redakcie.

Autor: Milan Krajniak.

Tlačovú správu do redakcie zaslala Kresťanská únia, pre jej aktuálnosť a dôležitosť ju uverejňujeme.