Poprední kardiológovia prezentujú pálčivé výzvy v kardiológii.
Lekári i pacienti si 30. apríla 2024 v priestoroch Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) pripomenuli desať rokov od vzniku občianskeho združenia (OZ) Únia pre zdravšie srdce. Podujatie, ktoré spájala téma Pálčivé výzvy v kardiológii na Slovensku, ukončili odhalením lavičky pred ústavom.
Únia pre zdravšie srdce vznikla 16. decembra 2013, s cieľom prispieť k zlepšeniu zdravia sŕdc všetkých ľudí – rodičov, súrodencov, blízkych a vzdialených príbuzných, priateľov a známych. Podnetom pre vznik tohto občianskeho združenia boli najmä nelichotivé štatistiky v oblasti kardiovaskulárnych ochorení.
„Vznikli sme pred desiatimi rokmi s dvomi hlavnými cieľmi. Prvým bolo šíriť edukáciu a osvetu medzi pacientmi, ktorí už mali nejaké kardiovaskulárne ochorenia, ale, samozrejme, aj medzi nepacientmi. Druhým bolo, aby hlas pacientov zaznel aj na tej politickej úrovni, aby sme zlepšili prístupnosť kardiovaskulárnej starostlivosti o pacientov v našej krajine. Ten prvý cieľ sa v zásade podarilo splniť celkom dobre – aj vďaka nášmu odbornému tímu, ktorý nás celý čas sprevádzal, a vďaka ktorému sme túto edukáciu mohli robiť. Ten druhý cieľ, či už zmena legislatívy alebo zlepšenie prístupnosti zdravotnej starostlivosti, ten sa nám celkom nepodaril. Napriek tomu, že sme chodili takmer ako na klavír do parlamentného zdravotníckeho výboru a napriek tomu, že sme sa snažili komunikovať s politikmi,“ povedal v úvode prezident občianskeho združenia Ing. Peter Kollárik.
„Pravdou je, že tá dostupnosť zdravotnej starostlivosti nie je dostatočná. Vyplývalo to aj z prieskumov, ktoré sme v priebehu týchto desiatich rokov robili, a keďže sme na pôde Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb, rád by som povedal jednu vec. Keď sa prejdete po tomto ústave v popoludňajších hodinách, mnohé drahé prístroje stoja, mnohé ambulancie sú prázdne. Dôvod nie je ten, že by ústav alebo jeho lekári nechceli pracovať aj poobede. Dôvod je ten, že jednoducho na to nie sú peniaze, a preto si myslím, že toto je jedna z tém a z pálčivých výziev slovenskej kardiológie a nielen kardiológie – aby do toho systému pritieklo dostatočne veľa peňazí,“ upozornil.
Prednostka Kliniky kardiológie LF UK a NÚSCH a prezidentka Slovenskej kardiologickej spoločnosti doc. MUDr. Eva Gonçalvesová, CSc., FESC vysvetlila, že pred desiatimi rokmi v Kardiologickej spoločnosti „pochopili, že pokiaľ chceme reálne meniť kardiovaskulárnu starostlivosť, nebude sa to dariť bez komunikácie s pacientmi – aby bol vypočutý ich hlas. Hlasy sú však vypočuté vtedy, keď sú poslucháči nastavení a my ako lekári sme čoraz viac nastavení na to, aby sme pacientov počúvali, ešte musia nastaviť tie svoje uši politici“.
Nedá sa pritom podľa nej hovoriť o ceste pacienta, „keď nepočujeme hlas pacienta – čo si myslí ten pacient, ten občan, ten poistenec, ako to on vidí“.
Účastníkov privítal aj generálny riaditeľ NÚSCH Ing. Mongi Msolly, MBA, ktorý pripomenul, že tlačová konferencia sa nie náhodou koná v novom bloku ústavu.
„Celý tento objekt je z veľkej časti venovaný jednotlivým problémom – či sú to zlyhávanie srdca alebo poruchy rytmu. O pacientov nemáme núdzu, možno by sme vedeli aj viac pomôcť. Problém je však ako vždy a nie je to žiadna novinka – rozpočet, financie, a tak ďalej, ale sme optimisti a naďalej pokračujeme v tomto našom rozvoji,“ skonštatoval, pričom zdôraznil, že „jedna vec je technické vybavenie, stavebné úpravy… ale najdôležitejšie je personálne obsadenie a personálne zabezpečenie. Všetko, čo sa rozpráva, je pravdou, je nedostatok zdravotníkov, sestier… Bez týchto kvalitných vysoko erudovaných zamestnancov je tá technológia a tieto stavby a priestory na nič. Takže toto považujem za naozaj obrovskú výzvu nášho zdravotníctva.“
S prednáškami o pálčivých výzvach v slovenskej kardiológii následne vystúpili aj prof. MUDr. Robert Hatala, PhD., FESC, FACC, doc. MUDr. Juraj Maďarič, PhD., MPH a opäť sa prihovorila aj doc. MUDr. Eva Gonçalvesová, CSc., FESC.
Profesor Hatala vysvetlil, že sa rozhodli, že spravia Úniu pre zdravšie srdce, pretože srdcia, ktoré vidia ako lekári, sú už väčšinou nejakým spôsobom choré a ich ambíciou je čo najviac ich priblížiť k zdravému stavu.
„Aká je situácia kardiovaskulárnej medicíny na Slovensku? Nepoviem nič nové, už ste to tu počuli – prehlbujúci sa nedostatok financií a kvalifikovaného personálu, to je niečo, s čím budeme žiť. Druhá situácia, ktorú osobitne my tu pociťujeme, je akoby permanentný nedostatočný záujem štátu o podporu vlastných vysokošpecializovaných kardiovaskulárnych ústavov. Štát akoby stále viac vzhliadal k súkromným zariadeniam ako spasiteľom. Aké sú dopady tohto prístupu? Tak predovšetkým podfinancovanie štátnych kardiovaskulárnych ústavov, čo má za následok plytvanie ľudským i technologickým potenciálom. Za oddelenie, ktoré rieši poruchy srdcového rytmu, môžem povedať, že pri dostatočnom financovaní by sme boli schopní zvýšiť náš obrat o päťdesiat percent,“ začal svoju prednášku, v ktorej hovoril najmä o fibrilácii predsiení.
Upozornil pritom, že fibrilácia predsiení „trojnásobne zvyšuje riziko úmrtia, päťnásobne zvyšuje riziko cievnej mozgovej príhody, porážky a päťnásobne zvyšuje riziko srdcového zlyhávania, dramaticky zvyšuje výskyt demencie, participuje zrejme na Alzheimerovi“, no aj napriek tomu sa jej nevenuje dostatočná pozornosť.
Štatistiky, ktoré posiela Slovenská republika WHO, podľa slov profesora Hatalu hovoria, že ročne pribudne 6 844 pacientov, čo by zodpovedalo 1,25 pacienta na tisíc obyvateľov. Skutočné incidenčné dáta podľa zdravotných poisťovní však hovoria o tom, že ročne diagnostikujú fibriláciu predsiení asi 35-tisíc ľuďom, „takže realita je päťkrát horšia ako údaje, ktoré Slovenská republika dáva do medzinárodných štatistík“.
Z týchto pacientov s novozistenou fibriláciou predsiení pritom podľa jeho slov „do jedného roka zomrie desať percent a do dvoch rokov ďalších 5,2 percenta k tomu“ a významnej časti týchto úmrtí by sa dalo predísť.
Tieto hrozivé čísla okrem iného pripisuje aj tomu, že „fibrilácia predsiení sa na Slovensku považuje za zanedbateľný problém, ktorý sa nerieši“ a absentuje aj jej „absolútne základný manažment na všetkých úrovniach“.
Správny manažment je však dôležitý a „mal by byť našou prioritou, pretože sám osebe môže dramaticky znížiť odvrátiteľnú úmrtnosť na Slovensku a ušetriť významné prostriedky minuté na zbytočné intervencie a hospitalizácie. A ako je to možné, že ten správny manažment toto môže spraviť? Pretože zníži výskyt srdcového zlyhávania, zlepší prognózu chorých, ktorí majú aj srdcové zlyhávania, aj fibriláciu a zníži výskyt mozgovej porážky – sú všetko vážne a smrteľné diagnózy. A prečo sa to všetko deje? Dospeli sme do štádia úplnej absencie, kontroly a vymožiteľnosti kvality zdravotnej starostlivosti, netransparentne sa rozhoduje o prioritách skôr postavených na PR a nie na medicíne dôkazov“.
Nástrojom kontroly kvality pritom môže byť aj vzdelaný pacient. Profesor Hatala preto podľa vlastných slov považuje „za veľmi dôležité zvýšiť zdravotnú gramotnosť slovenskej populácie“, čo je podľa neho kľúč pre dlhší život Slovákov a Sloveniek.
„A práve v tomto majú nezastupiteľnú úlohu pacientske organizácie.“
Pripomenul tiež, že „o poschodie vyššie sú katétrové sály, ktoré sú skutočne na európskej úrovni, a končia väčšinou o druhej, pretože finančné limitácie nedovoľujú riešiť väčší počet pacientov napriek tomu, že čakacia listina je jeden rok. Myslím si, že aj v tomto môže pomôcť vzdelaný – zdravotnícky gramotný pacient, lebo to je tá sila, ktorú počúvajú aj politici“.
Prednosta Kliniky angiológie LF UK a NÚSCH, a.s., doc. MUDr. Juraj Maďarič, PhD., MPH sa vo svojej prednáške zameral na výzvy v cievnej medicíne.
„Tých výziev je vždy veľa, ale vypichol by som dve. Rozhodne na Slovensku platí, že vysoký počet obyvateľov musí podstúpiť končatinovú amputáciu. Je to niečo, čo môže mať rôzne príčiny, ale do veľkej miery je to spojené s neprekrvením končatín, s tým, že cievy, v tomto prípade cievy, ktoré prekrvujú dolné končatiny, sú pouzatvárané, zúžené, končatina je nedokrvená a možno tým, že celospoločensky sa nevenuje dostatočná pozornosť tomuto problému, zbytočne veľa pacientov končí amputáciou končatín. Je to veľmi komplexný problém, s ktorým sa borí celý svet a súvisí so vzostupom diabetu,“ začal svoju prednášku, pričom upozornil, že zo štatistík vieme, že končatinová amputácia je na Slovensku neúmerne častý fenomén, pričom však zároveň málo pacientov „alebo menej pacientov, než je treba“, podstúpi zobrazenie ciev a potom reálne aj ich spriechodnenie.
Poznamenal pritom, že s pomocou pacientskej organizácie by vedeli spoločnými silami urobiť viac ako robia doteraz.
Druhým problémom je rozšírená brušná tepna, teda aneuryzma abdominálnej aorty, „ochorenie, ktoré ak je nerozpoznané a nelieči sa, je smrteľné, a keď takáto výdutina praskne, tak osemdesiat percent pacientov zomiera“.
Ak je však takáto diagnóza zistená včas a plánovane riešená, „úmrtnosť pri zoperovaní je jedno percento“.
Ide pritom o desiatu najčastejšiu príčinu úmrtia mužov nad päťdesiat rokov a súvisí predovšetkým s fajčením.
„Z praxe vieme, že ak je plánovane realizované cielené vyhľadávanie tohto ochorenia v rizikových skupinách, tak vieme efektívne aj finančne, výhodne, ale najmä s efektívnym výsledkom týchto pacientov vyhľadať a riešiť ich. Slovenská angiologická spoločnosť spolu s Ministerstvom zdravotníctva SR už od tohto roku pracuje na pláne cieleného vyhľadávania takýchto pacientov. Vytvorí sa pilotný projekt, musíme zadefinovať skupinu pacientov, kde tento pilotný projekt budeme realizovať, spôsob, akým budú títo pacienti oslovovaní, čo budú kritériá efektivity, či tento pilotný projekt sa ukáže ako efektívny, kritériá kvality, to všetko sa presne zadefinuje a dúfajme, že úspešne zrealizuje,“ opísal plánovaný projekt a zdôraznil, že keďže ide o ochorenie, ktoré je asymptomatické, čiže bezpríznakové, pacienti o ňom nevedia a „prvé, ako sa toto ochorenie väčšinou ohlási, je ruptúra, teda prasknutie tej aneuryzmy a náhla smrť“.
Aj tu preto vidí možnosť na spoluprácu Ústavu s pacientskymi organizáciami.
Prednostka Kliniky kardiológie LF UK a NÚSCH a prezidentka Slovenskej kardiologickej spoločnosti doc. MUDr. Eva Gonçalvesová, CSc., FESC následne pripomenula to, čo už spomenuli Ing. Kollárik, generálny riaditeľ NÚSCH Ing. Mongi Msolly, aj profesor Hatala.
MUDr. Eva Gonçalvesová: „Už som to povedala minulý týždeň aj v parlamente. Slovensko v podobe národných ústavov kardiovaskulárnych chorôb a niektorých štátnych kardiocentier kúpilo drahé lietadlá – moderné drahé lietadlá, vytrénovalo personál, dlho to trvalo. A teraz tieto drahé lietadlá a personál necháva vo vzduchu len niekoľko hodín. Najhoršia investícia, akú môže spraviť a kupuje nové lietadlá a trénuje nový personál, aby aj ten nechali sedieť na letisku. Myslíme si, že najefektívnejšia investícia je kúpiť drahé lietadlo a to musí byť vo vzduchu. Peniaze unikajú do nezmyselných aktivít, ktoré nič neprinášajú, drahé lietadlá sedia na zemi a pacienti na čakacích listoch zomierajú. Toto sa musí zmeniť.“
Zreorganizovať treba podľa nej aj ambulantnú starostlivosť o pacientov so srdcovým zlyhávaním.
„Mali by sme začať rozmýšľať nad niečím, ako je tranzitná starostlivosť. Väčšinou to funguje tak, že pacient príde do nemocnice, je mu veľmi zle, dostane nejaké lieky, polepší sa mu a musí odísť, lebo príde ďalší. Ten pacient ale nie je doriešený – ani diagnosticky, ani liečebne a je vypustený do ambulantnej starostlivosti – Hľadaj si niekoho, kto sa o teba postará. Myslím si, že by sme mali začať uvažovať nad tým, aby vznikali nejaké tranzitné centrá, ktoré dotiahnu starostlivosť toho pacienta,“ priblížila a dodala, že ďalšia vec je zlepšenie diagnostiky.
„Tu by veľmi, veľmi, veľmi pomohol e-lab. Máme e-recept – ťuknem si, vidím, čo pacient užíva. My by sme si strašne chceli ťuknúť v počítači a vidieť, aké mal pacient laboratórne vyšetrenia, lebo to nám veľmi pomôže v liečbe týchto pacientov a myslím si, že tu sa dá vyvinúť úsilie a toto sa môže veľmi rýchlo stať realitou,“ doplnila.
Po prednáškach účastníci a účastníčky vyšli pred budovu NÚSCH a odovzdali do užívania lavičku, ktorú vytvoril jeden z pacientov. Pásku prestrihli Ing. Mongi Msolly, MBA, prof. MUDr. Robert Hatala, PhD., FESC, FACC, doc. MUDr. Eva Gonçalvesová, CSc., FESC a Ing. Peter Kollárik.
„Tá lavička je darom a vyjadrením vďaky Únie pre zdravšie srdce Národnému ústavu srdcových a cievnych chorôb. Je vďakou všetkých pacientov. Symbolické je, že tú lavičku skonštruoval a vyrobil pacient, ktorému tu niekoľkokrát zachránili život, pán Ing. Jozef Blecha. Sme mu, samozrejme, vďační a táto lavička by mala slúžiť pacientom, lekárom a dúfam, že nie fajčiarom, pred Národným ústavom srdcových a cievnych chorôb,“ povedal Ing. Peter Kollárik.
Autorka: Mgr. Soňa Valášiková, hovorkyňa, Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s.
Správu dodala Erika Zimanová z agentúry Accelerate.