Napraví štát deravú legislatívu?
Švarc systém je na Slovensku fenoménom už dlhé desaťročia. Problematika „zamestnávania“ živnostníkov alebo kontraktorov straší tunajšie podnikateľské prostredie už od deväťdesiatych rokov minulého storočia.
Hlavným motívom preferencie kontraktorov pred zamestnancami sú pri švarc systéme zjavné daňovo-odvodové výhody. Na zamestnávateľov, ktorí môžu v tomto smere zneužívať svoje postavenie a „zamestnávať“ živnostníkov alebo kontraktorov nelegálne alebo až protiprávne, si najnovšie chce posvietiť štát. Odborníci z Highgate Law & Tax varujú pred extrémnou tenkosťou hranice nastavenia spolupráce a nejednoznačnosťou výkladu súčasnej a pravdepodobne aj eventuálne zmenenej legislatívy.
Práca na živnosť má rôzne úskalia nielen pre kontraktorov, ale aj pre majiteľov firiem, ktorí si ich najímajú. A to najmä vtedy, ak ide o švarc systém, teda ak činnosť pracovníka „zamestnaného“ na živnosť (alebo jednoosobovú SRO) vykazuje znaky závislej práce. O závislú prácu by malo ísť vtedy, ak živnostník vykonáva prácu podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a v čase určenom zamestnávateľom, vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca.
„Zákon č. 82/2005 Z. z., ktorý definuje viacero druhov nelegálnej práce, zakazuje aj ten štandardný švarc systém. Ale nie je to iba tento zákon, klasický švarc systém takpovediac nepriamo zakazuje aj zákon o dani z príjmov,“ vysvetľuje daňový advokát Peter Varga z Highgate Law & Tax.
Ministerstvo sprísni dohľad: hrozia sankcie, pokuty a postihy
Štát si uvedomuje výhody plynúce zo švarc systému pre pracovníkov v podobe nižších odvodov a pre zamestnávateľov zasa nižších nákladov na zamestnancov. Správne orgány ako Inšpektorát práce či daňové úrady by preto mali podnikateľov kontrolovať. V boji proti nelegálnemu zamestnávaniu overujú, či na pracoviskách nedochádza k nelegálnemu zamestnávaniu alebo k nelegálnemu výkonu práce. Okrem toho na systém čiastočne dozerajú aj správne orgány na úseku zdravotného a sociálneho poistenia.
Zrejme však nie dostatočne, keďže ministerstvo práce pred pár dňami oznámilo, že plánuje proti „nútenej práci“ živnostníkov zakročiť. Zmenou vágnej legislatívy – chystanou novelizáciou Zákonníka práce – má v pláne zvrátiť aktuálny stav, ktorý je už roky neudržateľný. Prácu na živnosť namiesto pracovných úväzkov využívajú najmä mladí ľudia, ženy s deťmi aj ľudia nad 50 rokov. Najviac fiktívnych živnostníkov pracuje v stavebníctve, v poľnohospodárstva či v službách. Podľa dát Najvyššieho kontrolného úradu z tretieho kvartálu 2023 z bezmála 380-tisíc živnostníkov pracovalo na fiktívne žiadosti 110-tisíc. Reálne postihy sú však v praxi minimálne…
„Podnikateľ, pre ktorého je nelegálna práca vykonávaná, môže byť v teórii postihnutý relatívne prísne. Inšpektorát práce totiž môže uložiť pokutu od 2 000 eur až do výšky 200 000 eur. Za nelegálnu prácu môže byť dokonca postihnutá aj fyzická osoba vykonávajúca činnosť štatutárneho orgánu, pričom tá ručí v danom prípade celým svojím majetkom,“ upozorňuje daňový advokát Peter Varga z Highgate Law & Tax.
„V rámci administratívnych sankcií je tiež potrebné spomenúť aj ďalšie potenciálne implikácie. Jednou z nich je kontrola švarc systému správcom dane, kedy suma výrubu dane spolu so sankciou nemá hornú hranicu. Okrem toho môže byť podnikateľ predmetom aj nepriamych negatívnych implikácií, ako je napríklad aj vylúčenie z verejného obstarávania,“ dodáva.
Súčasný daňovo-odvodový systém je na nastavený v neprospech pracovných pomerov. Na odstránení disproporcie medzi zamestnancami a živnostníkmi sa už v minulosti viackrát pracovalo. Žiaľ, neúspešne, keďže snahy Matovičovej, Hegerovej aj Ódorovej vlády skončili len na papieri a fiktívnych živností naďalej pribúda. Ich počet extrémne narástol už v roku 2017, keď sa zvýšil limit paušálnych výdavkov pre živnostníkov zo 40 na 60 percent. Zmena totiž roztvorila daňovo-odvodové nožnice medzi zamestnancami a živnostníkmi. Jedným z dôvodov, prečo sa štát rozhodol k problematike fiktívnych živnostníkov konečne pristúpiť rázne, je aj fakt, že práca zamestnancov by znamenala aj prísun (chýbajúcich) miliónov eur do rozpočtu Sociálnej poisťovne.
Pozor na správne nastavenie spolupráce!
Odborník zdôrazňuje, že švarc systém prináša viaceré právno-regulačné výzvy. Okrem administratívnej sankcie je pri ňom totiž možné teoreticky naplniť aj skutkovú podstatu niektorého z daňových trestných činov, najmä skrátenia dane a poistného alebo trestný čin neoprávneného podnikania. Je tak dôležité pri nastavovaní vzťahov s kontraktormi alebo pri konverzii zamestnancov na kontraktorov posúdiť zmluvy aj z právneho hľadiska. Cieľom pritom nie je len minimalizovať riziká spojené so sankciami zo strany štátu, ale aj nastaviť zmluvné vzťahy s kontraktormi tak, aby bola chránená firma. Správne nastavenie spolupráce preto vidí ako jedno z najvypuklejších rizík. Práve preto je preňho mimoriadne podstatné poznať hranicu, po prekročení ktorej už môže mať takýto prípadný nelegálny aranžmán aj trestnoprávne dôsledky.
„Hľadanie hranice, odkedy môžem tento typ spolupráce zaradiť pod ten kontraktorský vzťah, je pre mňa kľúčové. Vie však byť naozajstnou sofistikovanou právnou robotou… Na Slovensku aj v Česku síce existuje rozsiahla judikatúra, ktorá sa snaží byť spravodlivá, ale v realite a pri individuálnych prípadoch a klientoch niekedy vie byť jej výklad náročnejší a ťažšie predvídateľný. Nazeranie na slobodu voľby právnej formy nie je jednotné,“ dopĺňa advokát Highgate Law & Tax Peter Varga s tým, že najnovšiu iniciatívu rezortu práce zmodernizovať metódy kontroly, posilniť kompetencie inšpektorátov práce a nastaviť nové kritériá, na základe ktorých posúdi, či zamestnanec má byť živnostníkom, alebo v normálnom pracovnom pomere, víta za predpokladu, že prispejú k právnej istote.
„Zamestnávanie“ živnostníkov so sebou prirodzene prináša popri právno-regulačných hneď niekoľko spomínaných ekonomických výziev. Pri tých mikroekonomických ide o celú radu daňovo-odvodových súvislostí a porovnávaní medzi živnosťou, autorskými zmluvami, zamestnaním alebo jednoosobovou SRO. A to nielen v kontexte efektívnej daňovo-odvodovej sadzby, ale aj povinnosti platiť zdravotné či sociálne poistné aj dávok zo sociálneho poistenia.
„Nie je vylúčené, aby pre nejakú fyzickú osobu v určitom veku a s určitou pracovnou históriou bolo výhodnejšie zotrvať v pracovnoprávnom vzťahu oproti živnosti, pretože ‚delta‘ sumy úspory na živnosti nie je vyššia ako ‚delta‘ sumy vyššieho dôchodku pri určitom predpokladanom veku dožitia,“ uzatvára advokát Highgate Law & Tax Peter Varga s tým, že z makroekonomických výziev je zaujímavá tá, ktorá pri daňovej optimalizácií hovorí o jej pozitívnom efekte v podobe vyvolania tlaku na štát rozumnejšie hospodáriť.
Autor: kancelária Highgate Law & Tax s. r. o.
Správu dodal Martin Erdöfy z PR Clinic.