Na prelome 40. a 50. rokov minulého storočia sa v USA hlásilo za protestantov alebo katolíkov 90 % dospelých Američanov; ostatní boli väčšinou židia.
Aj dnes síce dominuje tu kresťanstvo a USA sú naďalej štátom s najväčším počtom kresťanov na svete (173 miliónov), ale v ostatnom čase pribúda „niečkarov“, t. j. tých, ktorí nemajú formálnu náboženskú identitu, alebo sa hlásia k niektorému nekresťanskému náboženstvu. Od roku 2008 pribudlo 6 % „niečkarov“ a ubudlo 6 % kresťanov, čo je predsa zhruba 20 miliónov občanov.
Trend preč od formálneho náboženstva pokračuje, a ak kedysi bolo bez náboženstva len 2 – 3 percent, v 70. rokoch minulého storočia začal ich počet stúpať, v 90. rokoch prekročil 10 %, a dnes je ich 21 %.
Citeľne klesá aj počet cirkevníkov. V roku 1937 bolo 73 % občanov príslušníkmi kresťanskej, židovskej alebo moslimskej náboženskej organizácie, v roku 1980 ich ešte bolo vyše 60 %, a dnes je ich 56 %.
Už len 22 % Američanov vidí v spoločnosti nárast významu náboženstva, a až 75 % Američanov pozoruje úpadok významu a vplyvu náboženstiev na spoločenský život.
To všetko svedčí pre postupujúcu sekularizáciu a pozorovať ju tak v USA, ako u nás, kde to táto má ľahšie, ako aj inde v západnom svete.
Ak je to však nový radikálny trend modernej civilizovanej spoločnosti, vlastne vôbec nie nový, ale okolo 250-ročný a získavajúci na aktuálnosti, ako možno volať po jeho anulácii a návrate k prekonaným morálnym hodnotám minulosti?
Príkladom veľmi zriedkavého javu premeny sekulárneho štátu na náboženský je Irán, kde Pahlavího sekulárne vládnuca dynastia bola nahradená Islamskou republikou Irán s jej ajatolláhmi.
Násilná protireformácia a rekatolizácia končila po desaťročiach vojen tolerantným kompromisom podľa hesla: „Koho panstvo, toho náboženstvo.“ Niečo podobné očakáva sekularizmus – ale aj kresťanstvo.
Tí, ktorých desí pojem sekularizmu (A. Gavlaková), by sa mali zamyslieť nad nedávnymi slovami pápeža Františka:
„Konfesionálne štáty skončia zle… Verím, že sekularizmus sprevádzaný silným zákonom, ktorý zaručuje náboženskú slobodu, poskytuje rámec pre posun vpred,“ vyhlásil pápež František v rozhovore s Guillaumom Goubertom, riaditeľom francúzskeho rímskokatolíckeho denníka La Croix.
Článok bol uverejnený po redakčnej úprave 9. júna 2017 v denníku Pravda.
Rastislav Škoda, biológ
Článok bol pôvodne uverejnený v Zošitoch humanistov č. 112 v sobotu 10. júna 2017.