S rastúcou dostupnosťou a popularitou bezhotovostných platieb stúpa počet kúpnych zmlúv, kde je tovar spotrebiteľom zaplatený vopred.
Aj keď je platba dobierkou stále hojne využívaná, vyskytujú sa už i e-shopy, kde dobierka nie je možná, a dá sa využiť len platba kartou alebo prevodom. Bezhotovostné platby vopred sú rýchle, ľahké a pohodlné. Naskytujú sa však aj isté riziká. Najčastejším rizikom je situácia, keď spotrebiteľ zaplatí vopred, potom však podnikateľ nedodá tovar, aj keď peniazmi už disponuje. Čo môžu spotrebitelia v takých situáciách robiť?
Povinnosť zaplatiť, ale takisto povinnosť dodať tovar
Objednávkou tovaru je s podnikateľom uzatvorená kúpna zmluva. Povinnosťou spotrebiteľa je potom zaplatiť dohodnutú cenu. Povinnosťou podnikateľa je zase dodať tovar v dohodnutom termíne. Tento termín môže byť uvedený na stránke podnikateľa, v jeho obchodných podmienkach alebo priamo v zmluve.
„Nemusí však byť stanovený vždy, v takom prípade musí podnikateľ dodať tovar bez zbytočného odkladu, najneskôr do 30 dní,“ vysvetľuje Eduarda Hekšová, riaditeľka spotrebiteľskej organizácie dTest.
Pokiaľ podnikateľ tovar nedodá v relevantnom termíne, ocitne sa v omeškaní.
V tejto situácii je pre spotrebiteľa poväčšine najvhodnejším postupom stanoviť podnikateľovi dodatočnú primeranú lehotu a vyzvať ho, aby splnil, čo dlhuje. Pokiaľ totiž tovar nedodá ani v tejto dodatočnej lehote, spotrebiteľovi vzniká právo na odstúpenie od zmluvy, čím sa kúpna zmluva tzv. ruší od samotného začiatku objednávky. Malo by tak dôjsť k vráteniu všetkého, čo bolo plnené, a podnikateľ je teda povinný vrátiť peniaze, ktoré obdržal.
Alternatívne, pokiaľ spotrebiteľ tovar zakúpil dištančným spôsobom, tzn. cez internet či po telefóne, môže odstúpiť do 14 dní od prevzatia tovaru bez udania dôvodu. Akonáhle spotrebiteľ od zmluvy odstúpi, má podnikateľ lehotu 14 dní na to, aby peniaze vrátil.
Keď podnikateľ nevracia, čo má
Pokiaľ podnikateľ aj napriek tomu peniaze nevracia, ponúka sa spotrebiteľovi možnosť využitia služby „chargeback“. Pripadá však v úvahu iba v prípade, že spotrebiteľ platil kartou. Pokiaľ tomu tak je, môže kontaktovať banku, ktorá jeho kartu vydala, a peniaze naspäť získať od nej, namiesto od podnikateľa.
„Služba je však viazaná na špecifické podmienky a spotrebiteľovi tak nemusí byť vždy vyhovené,“ upozorňuje Eduarda Hekšová.
Pokiaľ podnikateľ svoje povinnosti neplní, je možné tiež podať podnet na Slovenskú obchodnú inšpekciu, ktorá má v kompetencii prešetrenie prípadov, či nedošlo k porušeniu zákona, a prípadne podnikateľa pokutovať. Obchodná inšpekcia sprostredkováva tiež službu mimosúdneho riešenia sporov (tzv. ADR), kde vykonáva prostredníka medzi spotrebiteľom a podnikateľom, a snaží sa o urovnanie sporu zmierom. Službu urovnania sporu zmierom poskytuje tiež organizácia dTest na stránke Vaše sťažnosti. Ako posledné riešenie pred samotným súdnym sporom odporúčame zaslanie predžalobnej výzvy podnikateľovi.
Autorka: Lucie Korbeliusová.