Niekomu nedá spať.
Dávid Obert uverejnil svoj názor na ateizmus pod názvom Termín ateizmus.
V ňom tvrdí:
„Definície ateizmu sú rôzne, avšak ak budeme o ateizme uvažovať ako o akomkoľvek stave bez viery či už aktívnom: uvedomujem si svoju nevieru alebo aj pasívnom: neuvedomujem si svoju nevieru, kde môžu tým pádom spadať aj veci (pouličná lampa) alebo zvieratá (pes)…“
Ach, ako sa hlboko mýli. Neexistuje definícia ateizmu pre pouličné lampy, ani pre zvieratá. Prečo má niekto so sebou problém, že ide znásilňovať definíciu? Nie je žiaden rozumný dôvod vymýšľať si hlúposti do definície o ateizme.
Ateizmus sa vzťahuje na teizmus. Pokiaľ niekto nikdy nepočul nič o teizme, tak takého človeka nemožno označiť za ateistu. Vari v praveku boli neetonisti? Za predpokladu, že sa v živote nestretli s etonistom. Ani nič podobné ich nenapadlo, myslieť si, že existujú nejaké mimozemské bytosti (etóni). Dnes sa o nich najviac hovorí v súvislosti s UFO.
A nedá sa ani hovoriť o tom, že niekto si neuvedomuje svoju nevieru. Buď vie niečo o teizme, a z nejakých dôvodov, i bezdôvodne, odmieta teizmus, tak je ateista. Ak nevie o teizme nič, tak nemá čo odmietať, preto sa o takom človeku vôbec nedá povedať, že je ateista.
Na jednom diskusnom fóre som si raz prečítal poriadnu hlúposť od ateistu, ktorý napísal, že deti sa rodia ako ateisti. Dobrý nezmysel!!! Novorodenec nevie nič o teizme, takže ani nemá čo odmietať. Preto novorodenec nemôže byť už zo zásady ateistom. Ateistom sa môže stať, až bude rásť, postupne bude začínať chápať teizmus, v našich končinách zrejme kresťanstvo, bude čosi počuť od príbuzných o bohu, nebi, možno aj o pekle, a postupne si bude vytvárať svoj názor. Tak raz môže dospieť do stavu, že si uvedomí, že ho teizmus neoslovuje, ba priam, že odmieta teistické názory. Až vtedy sa z toho človeka stáva ateista.
Obert si myslí, že pojem ateizmus môže byť úplne zbytočný. Ako pre koho. Napríklad sám seba neoznačím negatívnym pojmom. A ateizmus je negatívny pojem (záporný, opozitum) k pojmu teizmus.
Sám seba označujem pozitívnym pojmom: „Som brajťan.“
Pozri:
Pán Obert, vzdajte sa tých bludov o ateizme. Škodíte ateistom!
Ateizmus je dobre, zrozumiteľne a vecne definovaný. Ide o vedomé odmietanie teizmu. Ide o nesúhlas s teizmom. Najčastejšie sa to týka pojmu „boh“, ktorý má v teizme kľúčový význam.
Keď opitý kresťan narazí do semafora, tak semafor sa nestane ateistom, ani pasívne. Ateizmus sa týka výhradne ľudí, rovnako ako sa výhradne ľudí týka teizmus. Zrejme Obert pozná psa katolíka. Ja nie! Bol by to prvý pes na svete, ktorý by rozmýšľal ako človek.
Autor: Ján Parada.
2 odpovede na “Ach, ten ateizmus!”
K tomu semaforu: Pozdravujem kapitána Danka.
V prvom rade vám ďakujem za reakciu a čas, ktorý ste investovali do odpovede.
Čo sa týka už samotnej kritiky mám zato, že jedným z cieľov bádania a myslenia je sa zaoberať definíciami a sémantikou a prekopávať definície a tým čistiť jazyk, spraviť diskusiu zrozumiteľnejšou a možno aj niečo nové do nej priniesť. Nemusíte s mojou hypotetickou definíciou súhlasiť ale tvrdiť, že je nerozumné sa snažiť redefinovať pojmy a experimentovať s definíciami mi príde ako pravý opak práce s rozumom.
Mimochodom nie som prvý, kto s podobnou definíciou ateizmu prišiel. Pozri: Smith, George H. Atheism. Prometheus Books, 2 Nov. 2010. alebo:
Henri, Paul, and Paul Henri Thiry. Good Sense. Standard Publications Incorporated, 1 Oct. 2007.
Ak nazriete do priložených zdrojov uvidíte, že pán Smith tvrdil niečo obdobné: George Smith vo svojom diele Atheism the case against God zadefinoval ateizmus ako pojem zastrešujúci dva subpojmi, implicitný a explicitný ateizmus. „Implicitný ateizmus“ je definovaný ako „absencia teistickej viery bez jej vedomého odmietania“, zatiaľ čo „explicitný ateizmus“ je „absencia teistickej viery v dôsledku jej vedomého odmietania“.
Vo zvyšku blogu už len tvrdíte, že podľa vašej definície ateizmu “ako odmietania teizmu” novorodenec alebo vec, zviera, o teizme nevie a teda ho nemôže odmietať a potom ho nemôžeme nazývať ateistom. Súhlasím s vami, ale ja som priniesol aj inú definíciu ateizmu, s ktorou som následne pracoval a v tej definícii, ak ateizmus nie je len uvedomený (ako tvrdíte vy) ale môže byť aj neuvedomený, potom moje závery platia.
A v neposlednom rade zavádzate, ak mi dávate do úst tvrdenie, že ateizmus je zbytočný, ja som napísal: “Ateizmus rovnako ako neminimalizmus, mohol byť skoro úplne zbytočný pojem.” Hlavnou myšlienkou môjho článku je konieckoncov dať dôraz na nasledujúce: “ Bol by som úprimne rád, keby príčina pomenovania sa ako ateista, bola len čisto filozofická/súkromná teda, že dôvod na dištancovanie sa od náboženstiev kvôli ich negatívnym aspektom by úplne zanikol.”
Prajem pekný deň:)