Poviedka.
Mŕtvola plávala na hladine a bola holá. Nikto nevedel prísť na to, prečo.
Ľudia ju videli a čudovali sa, čo robí mŕtvola v rieke.
„Prečo je holá?“ pýtali sa.
Na to nevedel nikto odpovedať. Ani nevedeli, ako sa dostala na hladinu, a kto ju tam dal. Bolo to pre nich záhadné. Tak len stali a čudovali sa, kým mŕtvola zatiaľ plávala preč. Do iných neznámych vôd. Nebola to obyčajná mŕtvola, ale samotný štátny úradník vysokého postavenia. Zabil ho policajt, keď mu odmietol dať peniaze, ktoré si nezaslúžil. Namieril naňho pištoľ a ihneď bolo po ňom.
Ľudia sa pýtali, či je to niekto z nášho mesta.
„Poznáme ho, je nám známy,“ povedal ktosi.
A v tom malý chlapec prehovoril: „To je úradník, ktorý chodil s mojou mamou.“
Je mu ľúto, že je mŕtvy, ale kto ho dal na vodu?
„Vyslobodím ho,“ riekol, a tak sa aj stalo.
Malý chlapec skočil do vody a plával, čo mu sily stačili.
„Zachránim ho, bol ku mne vždy dobrý,“ pomyslel si.
A tak sa stalo. Chcel ho zachrániť… veľmi chcel, ale zhora ho zadŕžali čiesi ruky a tajomný hlas povedal:
„Nechaj ho, lebo sa to neskončí dobre.“
„Ale prečo?“ opýtal sa malý chlapec.
„Lebo sa utopíš aj ty.“
„Viem predsa dobre plávať,“ povedal chlapec.
A plával. Plával tak rýchlo, ako vedel, aby zachránil dotyčného.
Avšak, čo sa nestalo. Keď ho vyniesol na breh, zrazu ho akási sila potopila do vody a klesol na dno. Okolo neho bola čierňava.
„Už je so mnou koniec.“
Okolo neho plávali netvory, v podobe rýb, škriatkov a upírov. Premieňal sa na mloka, ktorý bol skombinovaný s krokodílom, a hútal, koho prvého zožerie. Mal rád ľudí a nechcel ublížiť, avšak… nedalo sa inak!
„Už to mám,“ pomyslel si, keď bol v role divého mäsožravého krokodíla.
„Urobím zle ľudom, ktorí chceli zahubiť človeka, ktorého som zachránil. Neprídu na to, že som to bol ja.“
Vynoril sa z brehu, okolo neho išli práve dvaja podozriví. Zahryzol sa im postupne do nôh, najskôr jednému, potom druhému. A nakoniec ich dokaličil celých.
„Konečne už nebudú robiť zle ľudom,“ tešil sa.
Potom sa premenil opäť na človeka, na chlapca, ktorý bol dobrý, spriatelený s každým a zmierený s osudom, že ho toto poznačilo naveky.
Autorka: Lesana Královičová je členka Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS). Má rada divadlo, kultúru, knihy a chodenie do prírody. Písanie jej robí radosť.