Kategórie
Tlačové správy

Vnímavosťou a citlivosťou sa učíme prijímať nielen svoje emócie

Ale aj emócie detí a mladých ľudí, čím spolu môžeme vytvárať svet tolerancie.

Linka detskej istoty

Diskriminácia je jedným z hrubých porušení práv a v spo­loč­nosti je aj dnes často prehliadaná a žiaľ, aj prijímaná. K diskri­mi­nácii môže dochádzať rôznymi spôsobmi, vyskytuje sa v rôznych oblastiach života a obete ju môžu zo strachu tolerovať. Niekedy to môže pôsobiť, že nemajú inú možnosť, keď sa zdá, že je proti nim príliš veľa ľudí – či už v triednom kolektíve, v práci či na inter­nete. Ne­spra­vod­livé zaob­chá­dza­nie by nemalo byť za žiadn­ych okolností tolerované a práve začiatky vytvárania seba­ve­do­mia, budovanie pevných vzťahov a empatie u detí, môžu prelomiť začarovaný kruh diskri­mi­nácie.

Podľa štatistík z Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) patria medzi naj­čas­tej­šie diag­nózy u detí do 14 rokov poruchy správania a emočné poruchy. Odborníci hovoria, že tieto problémy nie sú spôsobené len dôsledkami pandémie, ale medzi uka­zo­va­teľ­mi sú aj absentujúci pocit bezpečia, šika­no­va­nie či nízka seba­úcta.

Linka detskej istoty aj preto poukazuje na problém diskri­mi­ná­cie, ktorý je zakotvený v článku 2 v Dohovore o právach dieťaťa. Podľa psychológov je diskri­mi­nácia forma násilia a je aj významnou príčinou stresu, ktorý ohrozuje odolnosť a rozvoj dieťaťa či mladého človeka.

„Diskrimináciu je potrebné riešiť už v jej zárodkoch, nakoľko môže na deťoch a mladých ľuďoch zanechať závažné a dlho­trva­júce následky v oblastiach psychického aj fyzického zdravia. Môže sa prejaviť kaž­do­den­ným pre­ží­va­ním stresu, vznikom úzkostných a depre­sív­nych sym­ptó­mov. Mladí ľudia, ktorí sa cítia byť nejakým spôsobom vyčlenení, nemajú priestor ani na roz­ví­ja­nie seba­úcty, čo má taktiež ne­priaz­nivý vplyv na ich celkovú životnú spo­koj­nosť, ale aj školský výkon. Zaostá­vajú tak za svo­jimi rovesníkmi vo via­ce­rých oblastiach, čo nerovnosť ešte viac prehlbuje,“ uvádza Lucia Chamutyová, psy­cho­lo­gička z Linky detskej istoty.

Psychológovia z Linky detskej istoty hovoria, že podporou a vy­jadro­va­ním emócií sa učíme vzájomnej empatii, ktorá pomáha tvoriť kvalitné medzi­ľudské vzťahy. Napríklad, aj into­nácia v hlase vie deťom a mladým ľuďom ublížiť a byť pre nich príliš zra­ňu­jú­cim pod­ne­tom, ktorý neskôr môže prispievať k emo­cio­nál­nym problémom či problémom správania.

Zníženie diskriminácie by zlepšilo dôveru medzi ľuďmi, vytvorilo pocit bez­pečia a zvý­šilo i vzde­la­nosť detí a mla­dých ľudí

Podľa psychologičky je dôležité, aby sme sa ako spo­loč­nosť snažili o zni­žo­va­nie vplyvu diskri­mi­ná­cie.

„Zníženie diskriminácie by prispelo k zlepšeniu kvality života osobám z menšín v oblasti zdravia aj spo­lo­čen­ského fun­go­va­nia. Pomohlo by to znížiť výskyt rizikového správania diskri­mi­no­va­ných mladých ľudí, ktorí sa aj práve takýmto spôsobom často snažia na seba upriamiť chýbajúcu pozornosť a pre­ja­viť svoje pre­ží­vanie. Prijatím a začle­ne­ním by mali väčšiu možnosť rozvíjať svoje silné stránky a s rovesníkmi sa navzájom učiť jeden od dru­hého. Ak deti od útleho veku vedieme k ak­cep­tácii odlišností, môžeme tak prispieť k po­sil­ne­niu súdržnosti a dô­very medzi ľuďmi a zní­žiť narastajúce vzájomné odcudzovanie,“ dodáva psy­cho­lo­gička z LDI Lucia Chamutyová.

Emócie treba vnímať, nie popierať

Podľa psychologičky z Linky detskej istoty Natálie Čavojskej je naj­dô­le­ži­tej­ším aspektom učiť deti a mladých ľudí pod­po­ro­vať a vy­jadro­vať ich emócie.

„Aby sme mohli znižovať vplyv diskriminácie, musíme sa naučiť najskôr vnímať svoje vlastné emócie a následne aj emócie detí a mladých ľudí. Odporúčam sledovať citlivosť a vní­ma­vosť voči never­bál­nym pre­ja­vom seba i die­ťaťa. Dieťa občas zareaguje za­han­bene či hnevom, i tieto emócie svedčia o tom, že poznámka sa ho dotkla. Preto je dôležité pod­po­ro­vať deti vo vy­jadro­vaní všetkých pocitov, aj v si­tu­á­ciách, kedy sa necítia príjemne, aby sme vedeli vy­hod­no­tiť ich hranice, roz­prá­vať sa o nich a rešpek­to­vať ich.“

Práve podporou aktívneho počúvania druhých napriek odlišným názorom sa vieme ne­po­su­dzu­júco pýtať na dô­vody či argu­menty, aby sme prejavili záujem a prijali náladu či emóciu.

„V rozhovoroch často môžeme byť príkladom, a to tak, že sa snažíme citlivo vnímať a pri­jí­mať druhého, čím tvoríme kvalitné medzi­ľudské vzťahy,“ dodáva psy­cho­lo­gička Natália Čavojská.

Podľa oboch psychologičiek by mala byť vždy a za kaž­dých okol­ností prí­tomná snaha pochopiť dieťa a mladého človeka, a to s ne­od­su­dzu­jú­cim a ne­hod­no­tia­cim prístupom.

„Môže nastať situácia, že s názorom dieťaťa či mladého človeka ne­súhla­síme alebo aj nevieme ihneď zarea­govať. Je to úplne v po­riadku, doprajme si chvíľu času, odstúpme zo si­tu­á­cie a zatiaľ sa môžeme spýtať, či by sme pre die­ťa mohli niečo spraviť. Naj­ideál­nejší spôsob je pozna­me­nať, že nech sa deje čo­koľ­vek, sme tu pre neho, prí­pad­ne budeme hľadať riešenia spo­loč­ne,“ hovorí psy­cho­lo­gička Natália Čavojská.

Takýto spôsob podľa psychológov vedie k zlep­šo­va­niu a prehlbo­vaniu empatie, ktorá pomôže viesť k vzá­jom­nej akceptácii a to­le­ran­tnému správaniu medzi rôznymi skupinami ľudí, často i napriek tomu, že sú názorovo odlišní.

Pri príležitosti svetového dňa detí, ktorý každoročne oslavujeme 20. novembra, sa v sobotu 18. 11. 2023 konala v priestoroch Starej tržnice oslava svetového dňa detí organizovaná UNICEF-om. Pripravené boli rôzne hry a aktivity, ktoré zaujali deti i rodičov a pozitívne ich motivujú k výkladu a prijímaniu práv detí. Podujatia sa zúčastnili aj psychológovia Linky detskej istoty.

Linka detskej istoty (ďalej len „LDI“) sa pri výkone svojej práce opiera o Dohovor o právach dieťaťa prijatý Organizáciou Spojených národov v roku 1989. Dohovor v článku 2 o diskri­mi­nácii hovorí, že „štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať a za­bez­pe­čiť práva sta­no­ve­né týmto Dohovorom každému dieťaťu, ktoré je pod ich juris­dik­ciou, bez akej­koľ­vek diskri­mi­nácie podľa rasy, farby pokožky, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného, etnického alebo so­ciál­neho pôvodu, majetku, telesnej alebo duševnej ne­spô­so­bi­losti, rodu a iného posta­ve­nia die­ťaťa alebo jeho rodičov, alebo zákonných zástupcov. Princíp, že všetky práva sa vzťahujú na všetky deti bez vý­nim­ky a štát je povinný chrániť deti pred akou­koľ­vek formou diskri­mi­nácie. Štát nesmie po­ru­šo­vať žiadne právo a musí prijímať pozitívne opatrenia na ich pro­pa­gá­ciu a dodr­žia­vanie. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru, prijmú všetky potrebné opatrenia, aby bolo dieťa chránené pred všet­kými formami diskri­mi­nácie alebo trestov založených na posta­vení, činnosti, vyjadrených názoroch alebo presvedčení jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo členov rodiny.“


Autorka: Táňa Ivanič Rybanská, výkonná riaditeľka Linky detskej istoty.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *