Kategórie
Zošity humanistov

Humanistická výchova v belgickom školskom systéme

Belgicko existuje ako nezávislý štát od roku 1830. Na tú dobu dostalo veľmi libe­rál­nu ústavu a v po­čiat­koch existencie štátu nemala kato­lícka cirkev veľkú moc. Boli síce školy, ktoré viedli kňazi a mníšky, ale každé mesto a každá dedina mali po­vin­nosť orga­ni­zo­vať základné školstvo.

Tieto školy boli nezávislé od cirkvi, ale miestny farár mal do­vo­lené kon­tro­lo­vať obsah výučby. Podľa toho, kedy ktorá poli­tická strana vyhrala voľby, boli aj roky, keď právo kontroly ne­exis­to­valo. Vo všet­kých školách sa vyu­čo­valo rím­sko­ka­to­lícke ná­bo­žen­stvo.

Už v 19. storočí však mnohí rodičia odmietali posielať svoje deti na ná­bo­žen­stvo a takým deťom bolo do­vo­lené ne­zú­čas­tňo­vať sa ná­bo­žen­ského vyu­čo­va­nia. Iné kurzy neboli. To sa zmenilo v roku 1926, keď žiaci stredných škôl museli voliť medzi pred­me­tom ná­bo­žen­stvo a pred­me­tom tzv. ne­ná­bo­žen­ská etika. Od roku 1958 sa táto povin­nosť týka aj základného školstva.

Tak sa vo výchove zaviedol vo všetkých štátnych školách ako alter­na­tíva k pred­metu nábo­žen­stvo huma­nizmus ako „ne­kon­fe­sijná etika“ s dvomi hodinami týždenne. V ho­lan­dsky hovo­riacej časti štátu pod­lie­hajú tieto predmety kontrole (inšpekcii) UVV (Unie Vrijzinnige Vereni­gingen – názov národnej huma­nis­tickej orga­ni­zácie v Bel­gicku) a bu­dúce reformy budú mať za násle­dok, že sa bude podobne postu­po­vať aj vo fran­cúzsky hovo­ria­cich oblastiach.

Čo presne obsahuje tento predmet? Zakladá sa na huma­nizme, čo značí, že si preň prajeme filo­zo­fickú základňu, ale chceme aj, aby sa rešpek­to­vala Vše­o­becná dekla­rácia ľudských práv. Snažíme sa vycho­vá­vať svoje deti ku kri­tic­kému mysleniu, seba­dô­vere, slo­bod­nému mysleniu a vy­u­ží­vaniu vedy pre vytvá­ranie názorov; odmie­tame uznať existenciu nad­pri­ro­dze­ných síl.

Učebné osnovy majú 5 „priebežných cieľov“, čím chceme vyjadriť, že výchova k hod­no­tám je súvislý proces, ktorý má sta­no­vené ciele, pričom naj­dô­le­ži­tejšie je presved­čenie, že sa nikdy neslo­bodno vzdať ich dosiahnutia.

  1. Naučiť sa myslieť a konať nezávisle
  • rast od detstva do dospelosti
  • nezávisle myslieť
  • nezávisle konať
  • nekonvenčné postoje
  1. Myslieť morálne, t. j. proti indiferentnosti a myslieť empaticky
  • hodnota: jej hľadanie, spoznanie, integrácia
  • spoznanie morálnych problémov
  • mravné skúsenosti
  1. Humanizujúce spolužitie s inými
  • analyzovať, spoznávať a integrovať možnosti ľudských bytostí
  • analyzovať, spoznávať a integrovať hranice ľudských bytostí
  • objaviť ľudské práva
  • prežívať demokraciu
  • cvičiť sa v sociálnej zodpovednosti
  1. Zodpovednosť za súčasnú a budúce generácie
  • zodpovednosť voči sebe samému
  • rešpekt voči druhým
  • starostlivosť o iných
  • pozornosť prostrediu
  • starostlivosť o prostredie
  • pochopiť, čo nám poskytuje veda a tech­nika
  • pochopiť, čo nám ponúkajú mas­médiá
  1. Cvičiť sa v zmysle života
  • uznať ľudskú bytosť za niečo, čo dáva zmysel vlastnému životu
  • uznať, že ľudská bytosť nie je jediná bytosť, ktorá má zmysel
  • hľadať, poznať a integrovať zmysel sveta, ľudskej bytosti, iných, aj prírody (veda, lite­ra­túra, umenia, nábo­žen­stvá a sve­to­ná­zory)
  • hľadať, poznať a integrovať dimenzie existen­cia­lizmu
  • hľadať, poznať a integrovať pravdu, krásu a iné este­tické pocity
  • hľadať, poznať a integrovať šťastie našej existencie
  • hľadať, poznať a integrovať sa do sve­to­vého občianstva

Táto línia sa sledovala 12 rokov. Námety, ktoré som menovala, sa týkajú každo­den­ných problémov: čo zaujíma žiakov, čo je pre nich veľká novinka atď. Len s naj­star­šími žiakmi sa nie­ktoré pred­mety pre­be­rali teo­re­ticky.

V základných školách na vidieku sa väčšina žiakov zúčastňuje pred­metu kato­lícke nábo­žen­stvo. V mestách je to oveľa menej. Na stred­ných školách navštevuje väčšina žiakov nekonfesijné etické predmety.

Príležitosť šťastnej voľby má však len menšina žiakov, pre­tože 75 % žiakov chodí do ka­to­líc­kych škôl, ale nie preto, že by boli katolíci, ale preto, že tieto školy majú lepšiu povesť.

Pravdepodobne dôležitejší ako naše dve hodiny „ne­kon­fe­sij­nej etiky“ týždenne je fakt, že učebné osnovy vo ve­rej­ných školách sú sku­točne založené na hu­ma­nis­tic­kých zásadách.

V praxi je jasné, že náš systém možnosti voľby medzi roz­lič­nými nábo­žen­stvami a hu­ma­niz­mom je príkladom aktívneho plu­ra­lizmu. Je tiež jasné, že hráme rozho­du­júcu úlohu vo vý­chove spo­loč­nosti ľudí roz­lič­ných život­ných štýlov, rás a druhov. Učíme ich, ako spolu žiť v hlbokej úcte jedného ku kaž­dému druhému.


Autorka: Sonja Eggerickxová.

Prednesené na konferencii IHEU v Kam­pale v Ugande v máji 2004.

* * *

Aktualita o výučbe etiky

Pre aktuálnosť výučby humanistickej etiky v 1. triede základných škôl sme sa roz­hodli vydať prí­lohu k to­muto číslu Zošitov huma­nistov s článkom doc. Mateja Beňu O alter­na­tíve bez alter­na­tívy, ktorej vydanie a ro­zos­lanie na 1 000 škôl finan­cuje Spoločnosť Prometheus. Pre záu­jem­cov (o pre­čí­tanie a spo­lu­prácu) z radov učiteľov a rodičov pri­pra­vu­jeme materiály o výučbe huma­nis­tic­kej etiky (huma­nis­tiky) v Ho­lan­dsku, Berlíne a iných štátoch. Od Ing. Jána Moronga, gene­rál­neho ria­di­teľa sekcie regio­nál­neho školstva MŠ SR, sme nedostali schva­ľo­vaciu doložku pre al­ter­na­tívne učeb­nice etickej výchovy od 1. roč­níka ZŠ.

Článok bol pô­vod­ne uve­rej­ne­ný v Zo­ši­toch hu­ma­nis­tov č. 45 v pondelok 6. septembra 2004.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *