Mnohí kazatelia a politici prekrúcajú dejiny. Často čítame a počúvame na vlnách éteru odsudzovanie ateizmu a bežne sa pridáva, že aj Hitler bol ateista. Ale Hitler bol rímsky katolík, pokrstený ako dieťa v tejto nábožensko-politickej inštitúcii v Rakúsku, bol na prvom prijímaní, neskôr miništrantom a „vojakom Krista“ tejto cirkvi, ktorej najhorších doktrín sa nikdy nezbavil.
Z jej liturgie prevzal výrazy ako „prefíkaný žid“ alebo „zradný žid“. Tieto hanlivé výrazy boli z liturgie vyňaté až v roku 1961. Za Hitlerových čias bola nenávisť k Židom veľmi rozšírená. Podporovali ju obidve veľké cirkvi, katolícka aj evanjelická. Luther odsudzoval Rím pre jeho namyslenosť a korupciu, ale schvaľoval pápežské pogromy.
Povedal: „Židov treba vešať na šibenice, ktoré sú sedemkrát vyššie ako pre obyčajných zlodejov.“ A ešte: „Na Židoch sa treba pomstiť a pobiť ich.“
V tomto duchu napísal Hitler do Mein Kampf: „…a som istý, že konám ako služobník nášho Stvoriteľa, keď bojujem proti Židom. Pracujem na jeho diele.“
Ešte po rokoch viackrát opakoval to isté v Ríšskom sneme a v roku 1941 napísal v osobnom liste generálovi Engelovi:
„Dnes som katolík tak, ako som bol vždy a to aj ostanem.“
Nikdy nevystúpil z cirkvi a cirkev ho nikdy nevylúčila. Veľké diela svetovej literatúry boli na cirkevnom indexe zakázaných kníh, ale mizerný Mein Kampf nie. Nebol exkomunikovaný, ani cirkvou verejne odsúdený. Naopak, pápeži uzavreli zmluvy s Hitlerom a jeho priateľmi Mussolinim a Francom, dali im právo menovať biskupov – za to Hitler vyberal od katolíkov dane a posielal ich pravidelne do Ríma.
Tí, čo robia z Hitlera ateistu, by mali lepšie čítať dejepisné knihy. Jeho uznávaný biograf John Toland píše:
„Hoci nenávidel rímsku hierarchiu, vychádzal s cirkvou dobre, lebo prevzal jej učenie, že Židia sú vrahmi Krista. Pri vyvražďovaní Židov nemusel mať výčitky svedomia, lebo sa považoval za trestajúcu božiu ruku…“
V Hitlerovom Nemecku bol štát zrastený s cirkvou. Vojaci wehrmachtu mali na prackách opaskov nápis Gott mit uns (Boh je s nami) a vojenskí kňazi ich pred akciami kropili svätenou vodou. Boli indoktrinovaní politicky aj nábožensky.
Ako mnohí kazatelia a politici, aj Hitler spolitizoval „rodinné hodnoty“. Mal rád telesné tresty doma i v škole a predpisoval modlenie vo všetkých školách.
Ako humanisti máme právo protestovať, ak niekto ráta medzi nás Hitlera.
Autor: John Patrick Michael Murphy.
Prameň: J. P. M. Murphy vo Free Inquiry, jaro 1999 (Volume 19, Issue 2).
Článok bol pôvodne uverejnený v Zošitoch humanistov č. 8 v pondelok 7. júna 1999.